Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís · 2014-01-31 · Ročník...

4
Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís Predplatnú cena pre , Uhorsko a Rakúsko: Na celý rok . . 2 4 korún Na pol roka . . 12 korun Na stvrl roka . 6 korún Na 1 mesiac , . . - 2 koruny Do cudzozemská t do Nemecka . . 24 mariek TELEFON: 22-14. Oedaketa, vydavatelstvo a ' «ipedleta : BUDAPEST, TL, O-níca ííslo Í2. Som sa majú zasielal všetky dopisy a predplatky. Nefrankované listy a bez* menné dopisy neprijímajú sa. BttkopUy sa nevracajú. Číslo za 6 hal. Mimo dňa. po nedeli a sviatku vychodia každý deň Hlavný redaktor: Dr ADOLF PECMÁNY Inserty rátajú sa ďía IavneJ tarify a platia sa vopred Číslo za 6 hal. Okolo pokoja. Pokým z Brestu Litovského pricho- diá záležitosti pokoja prajné chýry, žatým účinok reči anglického mi- nisterského predsedu Lloyd Georga kalí v Breste vzbudené nádeje na pokoj. Ruská vláda v ohľade svojich po- žiadaviek nepostavila sa ňá meravé stanovisko a jako je už z telegrafic- kých zpráv známé, ruskí delegáti keď i s opozdením ale predsa len prišli a s nimi prišiel do Brestu aj Trockij, zahraničný ludový kommissár, ako sa teraz ruskí ministri nazývajú, čo nov- šie započatým vyjednávaniam dodáva ešte väčšieho významu. Dnes totižto vydržiava sa v Breste, po prestávke ])Fvé plenárne zasadnutie zástupcov vyjednávajúcich stránok a poneváč vydržiavame plenárneho zasadnutia uzavreli, predsedovia vyslaných dele- gácií, teda je základný výhľad na odstránenie tých prekážok, ktoré boli z ruskej strany v cestu ďal- šieho vyjednávania postavili. Prvým predmetom dnešnej porady je rieše- nie otázky miesta ďalšieho vyjedná- vania. Príznaky dovoluj ú uzatvárať, že ruskí delegáti uznajú oprávnenosť ná- mietok delegátov ústredných mocno- stí prGti zmeneniu miesta konferencie a pristanú na to, aby sa v poradách aj dalej pokračovalo v Breste Litov- skom a nie v meste daktorého neu- trálneho štátu. \ Bolševikovia, ako zo Štokholmu oznamujú, nahliadli, že tie prekážky, ktoré kladú v cestu vyjed- návania, oslabujú len ich posíciu, lebo ich politickí protivníci pracujú na tom, aby bolševikov odtiskli od vesla vlády a oni aby pokoj uzavreli. Výsledok vyjednávania v Breste možno tedy s dôverou v zdar. oča- kávať, nie ale tak účinok reči anglic- kého^ ministerského predsedu. Ozvena, ktorú reč Lloyd Georga vzbudila v tlači ústredných mocností a v tlači nestranných štátov, len potvrdzuje tú mienku, že anglický ministerský pred- seda keď aj hovoril miernejším, tó- nom, záležitosti pokoja neposlúžil. Mienku nemeckej vlády o tejto reči prináša „Nordd. Allg. Zeitung" v člán- ku, v ktorom medzi inýmľ hovorí: Keď Lloyd George z poŕozumitelírých príčin teraz aj nehovoril o rozdrobu- júcich úmysloch, ktorými sa predtým usiloval vplývať na svoj národ a na zástupy ľudu svojich spojencov a keď aj vytrel z programmu dohody tie punkty, za ktoré Veľká Britannia dosiaľ v záujme svojho ruského spo- J jenca bojovala, na svojich válečných ' •ieloch takrečeno nič nezmenil. Lloyd j George /vie dnes práve tak, ako vedel pri povedaní prvej svojej válečnej reči, že nenaštrbenosť územia Rakúska a Uhorska a celistvosť územia ostatných spojencov Nemecka sú základnými ka- meňmi budovy pokoja. Že i napriek tomuto pridŕža sa svojich imperiali- stických válečných cieľov a prehna- ných požiadaviek a len zmenením tónu chce budiť to'domneriie, že berie do ohľadu premenu politického a vá- lečného položenia, to charakterisuje jeho a jeho spojencov. Tlač .-neutrálnych štátov tiež píše v tom smysle, že reč Lloyd Geořga zá- ležitosti pokoja neprospěla. Rotter- damský „Courant" píše, že keď bol Lloyd George aj miernejší, ako prv, to je výlučne len taktická otázka. Je dostatočné, že predstúpil s takými po- žiadavkami, o ktorých istotne môže vedeť, že ich jeho nepriatelia nemô- žu prijať. Tiež hollandský časopis „Maasbode" píše, že dohoda Rakúsko a Uhorsko aj teraz ohrozuje rozdro- bením, Nemecko ale musí videť ohro- zenie integrity svojho územia znova- postayením Poľska a Élsas-Lotharin- gie. Štokholmské „Tidningen" píšu, že reč Lloyd Georga výhľady na pokoj nepolepšila. Škoda, píše menovaný ča- sopis, že Lloyd George nevyriekol slovo vykúpenia a nepodal návrh po- koja prostý starého kvasu a kysnúcej materie. Amsterdamský „Allgemeen Handelsblad" vo svojom článku hovorí, že reč Lloyd Georga zapríčinila veľké sklamanie, lebo niet v nej ani slova, z ktorého by bolo možno následkovať, že sa výhľad} 7, na pokoj polepšily. Ciele Lloyd Georga vojnu na neistý čas predlžujú. Keď sa spojencom ne- podarí premôcť Nemecko a jeho spo- jencov a svoju vôľu im zbranne na- nútiť, tak niet na pokoj žiadneho vý- hľadu. - Keď ku týmto mienkam ešte pri- pomenieme, že tlač dohodových štá- tov, ktorá stále štvala ku vojne, aj [ eraz oslavuj e Lloyd Georga za j eh o novšiu válečnú reč, ľahko možno zi- stiť, že sme v ohľade pokoja tam, kde sme. boli pred rečou Lloyd Georga. Sme v tom položení, v kto- rom sme boli cez sviatky, keď bol nemecký cisár vyhlásil že na Výcho- de snáď už na veky umíkol víchor vojny a jestli naši nepriatelia ešte ne- chcú pokoj, tak ich brány železnou päsťou a blýskavým mečom prelo- míme. a medzi freiuou a Vyi&drgávanie © pokoj. V Breste znova vyíedsiá% T sfú. Brest Litovský, 8. januára. (Uhorská Tel. Kancellária.) Dnes popoludní predse- dovia tu shromážděných delegácií mali predbežnú' p o r a d u, na ktorej boli prítomní: rakúsko-uhorský zahraničný mi- nister gróf Czernin. nemecký zahraničný štátny sekretár Jvuhlmann, bulharský minister pravosúdia Popovič. ruský ludový kommissár zahraničných záležitostí Trockij. ukrajinský obchodný a priemyselný štátny sekretár Vševolod Holubovič a turecký velvezír baša Talaat. Po poradení sa o formálnych a pro- grammných otázkach na stredu predpoludnie o 11. hod. určili p l e n á r n e zasadnú- t á Pozdejtšie medzi zaslupitelmi ústredných mocností a povereníkmi Ukrajiny rady. Trockij o ceste do Brcsím. Ruský ludový kommissár zahraničnú -h záležitostí Trockij pred odcestováním do Brestu Litovského .petrohradskému zpi-ávo- dajcovi londýnskeho „Daily Newsu 1 ' po- vedal : Rusko sa pevne držalo, lebo jeho revolúcia bola počiatkom pohybu pokoja v Europe. Držanie sa Nemecka ukazuje, že nemecká vláda je múdrejšia ako vlá- dy dohodových štátov a že má viac citu ku poaianiu skutočnosti, ústredné mocnosti poznajú pravých činiteľov a 'iýrpilo sa dajú viest. Všetko možné urobím, aby; dohoda zúčastnila na vyjednávaniach o pokoji Ale keď dohodové štáíy budú váhaf zúčeätmt sa

Transcript of Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís · 2014-01-31 · Ročník...

Page 1: Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís · 2014-01-31 · Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís Predplatnú cena pre

Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís Predplatnú cena pre ,

Uhorsko a Rakúsko: Na celý rok . . 2 4 korún Na pol roka . . 12 korun Na stvrl roka . 6 korún Na 1 mesiac , . . - 2 koruny

Do cudzozemská t do Nemecka . . 24 mariek

TELEFON: 22-14.

Oedaketa, vydavatelstvo a ' «ipedleta :

BUDAPEST, TL, O-níca ííslo Í2. Som sa majú zasielal všetky

dopisy a predplatky. Nefrankované listy a bez* menné dopisy neprijímajú sa.

BttkopUy sa nevracajú.

Číslo za 6 hal. Mimo dňa. po nedeli a sviatku vychodia každý deň

Hlavný redaktor: Dr ADOLF PECMÁNY

Inserty rátajú sa ďía IavneJ tarify a platia sa vopred Číslo za 6 hal.

Okolo pokoja. Pokým z Brestu Litovského pricho-

diá záležitosti pokoja prajné chýry, žatým účinok reči anglického mi­nisterského predsedu Lloyd Georga kalí v Breste vzbudené nádeje na pokoj.

Ruská vláda v ohľade svojich po­žiadaviek nepostavila sa ňá meravé stanovisko a jako je už z telegrafic­kých zpráv známé, ruskí delegáti keď i s opozdením ale predsa len prišli a s nimi prišiel do Brestu aj Trockij, zahraničný ludový kommissár, ako sa teraz ruskí ministri nazývajú, čo nov­šie započatým vyjednávaniam dodáva ešte väčšieho významu. Dnes totižto vydržiava sa v Breste, po prestávke ])Fvé plenárne zasadnutie zástupcov vyjednávajúcich stránok a poneváč vydržiavame plenárneho zasadnutia uzavreli, predsedovia vyslaných dele­gácií, teda je základný výhľad na odstránenie tých prekážok, ktoré boli z ruskej strany v cestu ďal­šieho vyjednávania postavili. Prvým predmetom dnešnej porady je rieše­nie otázky miesta ďalšieho vyjedná­vania. Príznaky dovoluj ú uzatvárať, že ruskí delegáti uznajú oprávnenosť ná­mietok delegátov ústredných mocno­stí prGti zmeneniu miesta konferencie a pristanú na to, aby sa v poradách aj dalej pokračovalo v Breste Litov­skom a nie v meste • daktorého neu­trálneho štátu. \ Bolševikovia, ako zo Štokholmu oznamujú, nahliadli, že tie prekážky, ktoré kladú v cestu vyjed­návania, oslabujú len ich posíciu, lebo ich politickí protivníci pracujú na tom, aby bolševikov odtiskli od vesla vlády a oni aby pokoj uzavreli.

Výsledok vyjednávania v Breste možno tedy s dôverou v zdar. oča­kávať, nie ale tak účinok reči anglic­kého^ ministerského predsedu. Ozvena, ktorú reč Lloyd Georga vzbudila v tlači ústredných mocností a v tlači nestranných štátov, len potvrdzuje tú mienku, že anglický ministerský pred­seda keď aj hovoril miernejším, tó­nom, záležitosti pokoja neposlúžil. Mienku nemeckej vlády o tejto reči prináša „Nordd. Allg. Zeitung" v člán­ku, v ktorom medzi inýmľ hovorí: Keď Lloyd George z poŕozumitelírých príčin teraz aj nehovoril o rozdrobu­júcich úmysloch, ktorými sa predtým usiloval vplývať na svoj národ a na zástupy ľudu svojich spojencov a keď aj vytrel z programmu dohody tie punkty, za ktoré Veľká Britannia dosiaľ v záujme svojho ruského spo- J jenca bojovala, na svojich válečných ' •ieloch takrečeno nič nezmenil. Lloyd j

George /vie dnes práve tak, ako vedel pri povedaní prvej svojej válečnej reči, že nenaštrbenosť územia Rakúska a Uhorska a celistvosť územia ostatných spojencov Nemecka sú základnými ka­meňmi budovy pokoja. Že i napriek tomuto pridŕža sa svojich imperiali­stických válečných cieľov a prehna­ných požiadaviek a len zmenením tónu chce budiť to'domneriie, že berie do ohľadu premenu politického a vá­lečného položenia, to charakterisuje jeho a jeho spojencov.

Tlač .-neutrálnych štátov tiež píše v tom smysle, že reč Lloyd Geořga zá­ležitosti pokoja neprospěla. Rotter­damský „Courant" píše, že keď bol Lloyd George aj miernejší, ako prv, to je výlučne len taktická otázka. Je dostatočné, že predstúpil s takými po­žiadavkami, o ktorých istotne môže vedeť, že ich jeho nepriatelia nemô­žu prijať. Tiež hollandský časopis „Maasbode" píše, že dohoda Rakúsko a Uhorsko aj teraz ohrozuje rozdro­bením, Nemecko ale musí videť ohro­zenie integrity svojho územia znova-postayením Poľska a Élsas-Lotharin-gie. Štokholmské „Tidningen" píšu, že reč Lloyd Georga výhľady na pokoj nepolepšila. Škoda, píše menovaný ča­

sopis, že Lloyd George nevyriekol slovo vykúpenia a nepodal návrh po­koja prostý starého kvasu a kysnúcej materie. Amsterdamský „Allgemeen Handelsblad" vo svojom článku hovorí, že reč Lloyd Georga zapríčinila veľké sklamanie, lebo niet v nej ani slova, z ktorého by bolo možno následkovať, že sa výhľad}7, na pokoj polepšily. Ciele Lloyd Georga vojnu na neistý čas predlžujú. Keď sa spojencom ne­podarí premôcť Nemecko a jeho spo­jencov a svoju vôľu im zbranne na­nútiť, tak niet na pokoj žiadneho vý­hľadu. - Keď ku týmto mienkam ešte pri­

pomenieme, že tlač dohodových štá­tov, ktorá stále štvala ku vojne, aj [ eraz oslavuj e Lloyd Georga za j eh o novšiu válečnú reč, ľahko možno zi­stiť, že sme v ohľade pokoja tam, kde sme. boli pred rečou Lloyd Georga. Sme v tom položení, v kto­rom sme boli cez sviatky, keď bol nemecký cisár vyhlásil že na Výcho­de snáď už na veky umíkol víchor vojny a jestli naši nepriatelia ešte ne­chcú pokoj, tak ich brány železnou päsťou a blýskavým mečom • prelo­míme.

a medzi freiuou a

Vyi&drgávanie © pokoj. V B r e s t e z n o v a vyíedsiá%Tsfú.

B r e s t L i t o v s k ý , 8. januára. (Uhorská Tel. Kancellária.) Dnes popoludní predse­dovia tu shromážděných delegácií m a l i p r e d b e ž n ú ' p o r a d u, na ktorej boli prítomní: rakúsko-uhorský zahraničný mi­nister gróf Czernin. nemecký zahraničný štátny sekretár Jvuhlmann, bulharský minister pravosúdia Popovič. ruský ludový kommissár zahraničných záležitostí Trockij. ukrajinský obchodný a priemyselný štátny sekretár Vševolod Holubovič a turecký velvezír baša Talaat. Po poradení sa o formálnych a pro-grammných otázkach na stredu predpoludnie o 11. hod. určili p l e n á r n e z a s a d n ú -t á Pozdejtšie medzi zaslupitelmi ústredných

mocností a povereníkmi Ukrajiny rady.

Trockij o ceste do Brcsím. Ruský ludový kommissár zahraničnú -h

záležitostí Trockij pred odcestováním do Brestu Litovského .petrohradskému zpi-ávo-dajcovi londýnskeho „Daily Newsu1' po­vedal :

— Rusko sa pevne držalo, lebo jeho revolúcia bola počiatkom pohybu pokoja v Europe. Držanie sa Nemecka ukazuje, že nemecká vláda je múdrejšia ako vlá­dy dohodových štátov a že má viac citu ku poaianiu skutočnosti, ústredné mocnosti poznajú pravých činiteľov a 'iýrpilo sa dajú viest. Všetko možné urobím, aby; 8¾ dohoda zúčastnila na vyjednávaniach o pokoji Ale keď dohodové štáíy budú váhaf zúčeätmt sa

Page 2: Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís · 2014-01-31 · Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís Predplatnú cena pre

SLOVENSKÉ NOVINY. 10. januára 191 -~-

vo vyjednávaniach, budem počítať sokolno-sfami a stiahnem polrebnéjconsekvencie. Ešte len to chcem povedať, že Som nje. prorok a že v najbližšie dni v Breste Litovskom spáď definitívne bude rozhodnuté o budúcom držaní sa Ruska.

VálcSné <íi<?l<? Iloytí-GgQrfl3 — m i " nimumotn.

Mága, 9. januára. Londýnsky „Observer" rec Lloyd-Georga vyhlasuje za sensačnú a dôležitú. Svojou rečou urobil velkú službu dohodárom a na pokojnú oflensívu Nemcov v Rusku odpovedal proliofíensívou, postaviac minimum požiadaviek dohody. S menej, ako s týmto minimumom sa dohodári nemôžu uspokojit Keď ústredné mocnosti nepopustia týmto požiadavkám, naším heslom bude: Vojna do nekonečna použitím všetkej sily a každého pomocného prameňa.

Wiison súhlasí s vyhláseniami Lloyd-Georga.

Londýnska Reuterova kancellária ozna­muje, že dla zprávy prišlej do Londýna predseda Spojených Štátov severo-ameri-ckých Wilson v úplnej miere schvaluje vy­hlásenia Lloyd-Georga.

Vďaka Clémenceauva. Švajčiarske časopisy oznamujú, že Lloyd-

George od francúzskeho ministerského pred­sedu Clémenceauva dostal telegramm,v kto­rom mu v mene všetkých Francúzov srdečne gratuluje z príležitosti významnej reči, v kto­rej označil válečné ciele Anglicka, pofažne podmienky pokoja.

„Kôlnische Zeiiang" o udajnom odstúpení Ludendorffa.

„Kôlnische Zeilung^-v článku sa zaoberá s udajným odstúpením generála Ludendorfía a píše: "

Tvrdenie, že jedon generál vo vodcov­skom postavení jednoducho môže opustif svoje miesto, je takým předpokládáním, ktoré takmer uráža Ludendorfía, tohto ženiálneho vodcu. Že pri uzavieraní pokoja budú ta­kéto ťažkosti, to je psychologická potreba, veď musíme uzavreť koaličný pokoj, pri ktorom mnoho rôznych záujmov treba mať pred očami. Tejto potrebnosti naj­lepšie je rovno do očú hladeť namiesto

-toho. aby sme bezpomocne zalamovali rukami. Povinnosťou vojenského vodcov­stva je usláliť strategické a vojenské po­treby. Vecou diplomacie je potom, aby tieto pri vyjednávaniach previedla. Diplo­macia celou mocou armády môže prízvuko­vať svoje požiadavky. Očakávať možno, že výhody dnešného priaznivého položenia ne­nechá nevyužité. S dôverou môžeme oča­kával že s a v o j e n s k é v o d c o v s t v o a d i p l o m a c i a p o r o z u m e j ú .

O d c e s i o v a n i e B u c h a n a n a z P e t r o ­h r a d u .

Anglický velvyslanec petrohradský Ju­raj Buchanan o d c e s t o v a l z h l a v ­n é h o m e s t a R n s k a . Z Ruska od­cestovali aj dôstojnícki členovia anglickej vojenskej missie v Rusku. O niekoľko dní odcestuje z Petrohradu aj francúzsky vel­vyslanec a ako Buchanan aj on predbežne zostane v Štokholme.

N o r v é g s k o u z n a l o l i t m s k ú r e p u b l i k u .

Francúzske časopisy oznamujú, že Norvég­sko uznalo finnskú republiku a to isté oča­kávajú aj od Dánska,

» Dohoda uzná neodvislosi Ukrajiny. Genf, 9. januára. Dohoda uzavrela, že

uzná neodvislosť Ukrajiny. Ukrajinskú radu upovedomia o tomto slávnostne cestou spo­ločnej kpmmissie, ktorú pošlú do Kijeva.

Zpráva náš ho generálneho v

šiábu. (Úradná zpráva vydaná 8. januára.)

YÝdlODNE BOJIŠTĚ: Prímerie. TALIANSKE BOJIŠTĚ : Medzi Brentou

a Piavou delostrelecká činnnosť časom bola živá.

Náčelník geneiálneho šiábu.

ZpiÁvd nemeckého generál­neho štábu.

Ber l in, 8. januára. Hlavný válečný stán nemecký oznamuje:

ZÁPADNÉ BOJIŠTĚ: Armádu dediča bavoiského trónu Ruppiechla: Vo Flandrii a od Cambrai na juhozápad jednotlivé odseky časom stály pod prudkou palbou Anglické stotiny, ktoré na súmraku od Bu'lecourlu na východ útočily, sme od­razili. .

Armády wiirtiembergského kniežaťa Albrechta: V Sundgave večer vyvinul sa živý delostrelecký boj, ktorý po pokojnej noci dnes ráno znova ožil.

VÝCHODNE BOJIŠTĚ: Nič nového. MACEDONSKY FRONT: Medzi Ochrid-

ským a Prespanským jazerom, v zákrute Cerny, taktiež medzi Yardarom a Dojran-ským jazerom delostrelecká činnosť bola živá. Nemeckí jágri urobili výskumný vý­pad proti nepriateľským zákopám, ktoré dosial Rusi bránili od Prespanského jazera na západ a zajali početných Francúzov-

TALIANSKE BOJISTE:-Proti Monte Aso-• lone a odseku Piavy od Vidora na sever

nepriateľ celý deh robil delostrelecké vý­pady. Delostrelecký boj aj v noci zoslal živý.

Ludendorff, prvý hlavný kvartier-majster.

Ber l in, 8. januára. Wolfíova kancellá­ria oznamuje 8. januára večer:

Pozdĺž železnice Boesinghe—Staden zma­ril sa anglický výpad. Na okolí Flirey me­dzi Maasom a Moselom sú v prúde miestne útoky. Francúzov. V Sundgave bojovná čin­nosť po odrazení francúzskeho výpadu pri Ammerswéilere oslabla. Na ostatných boji-štach nič nového.

Bulharské úradné zprávy. Sofia, ,7. januára. Bulharský generálny

štáb oznamuje : MACEDONSKÝ FRONT: Naše delostre­

lectvo výsledné slrielalo na nepriateľské, reservy od Prespanského jazera na západ. Na ostatných bodoch iróniu, hlavne na okolí Bitolie. časom prestávajúca dělostřelba ožila. V údolí Vardaru živá letúňska čin­nosť.

DOBRUDŽSKY FRONT: Prímerie.

Sofia, 8. januára. Bulharský generálny štáb oznamuje :

MACEDONSKÝ FRONT : Medzi Ochrid-ským a Prespanským jazerom na viac bo­doch zákruiy Černy. na okolí Mogleny a od Vardaru po Dojranské jazero dělo­střelba sa zvýšila. Pri dedine Murgač. od Bitolie na severozápad, jedon nepri'atel-ský letúň hodil viac bomb na naše ne­mocnice, kloré jasne nosia odznak Červe­ného kríža.

DOBRUDŽSKY FRONT: Prímerie.

Nová konferencia dohody. Genf, 9. januára. Ako časopis „Echo do

Paris" oznamuje, dohodári najbližšie budú vydržiavať novú konferenciu pod predsed­níctvom Clémenceauva.

Rumunská, vláda verhufe vo­jakov pré Ameriku.

Berlinská Wolfíova kancellária oznamuje: Na východnom fronte rozširujú nasledovný, pravdepodobne od rumunskej vlády pochá­dzajúci bezdró'ový telegram ni: Všelcia tí dô­stojníci a vojaci, ktorí chcú vstúpiť do ame­rickej armád}', nech sa prihlásia v Jassy u americkej missie. Prvá podmienka je: prísna disciplína a bezpodmienečná poslušnosť. Vo­jaci, potrebujú odporúčanie svojich dôstoj­níkov. Ktorí chcú stále ostať v americkej službe, budú účasiní výhod.

Zpřísněný boj podmorskými loďami.

Fccľmcrské lode cd 1. februára do 30. novembra potopily 8,256.000 inn.

Ber l in , 8. januára. Úradne oznamujú: Naše podmorské lode na zatvorených vo­dách okolo Anglicka potopily 20.000 tún lod­ného priestoru. Prevažnú časť lodí potopily pri západnom pobreží Francúzska, ostatné v. blízkosti anglického pobrežia.

Šéf admirality. Ber l ín, 8. januára. Ku úradnej zprávě o

novšom zdare podmorských lodí Wolfíova kancellária dodáva nasledovné nie úradné vysvetlenie: Podmorské lode nevedia pri každom útoku ustálil' meno, miesto určenia a náklad napadnutej lode. Zvláště je to. nemožné vtedy, keď loď vystrelia zo sprievodu. Nuž ale tolo je ani nie dôležité. Hlavné je, aby sme potopili čím viac lodného priestoru. Lloyd George sám povedal: Loď znamená kanón, loď znamená chlieb, loď znamená víťazstvo. V takomto smysle podmorskými lodami od 1. februára do 30. novembra r. 1917. potopených 8,256.000 tún znamená taký velký zdar. že anglický kontrolór národného stravovania v svojej členom obilnej bursy po­vedanej reči riekol: Spočítal som obete pod­morských lodí a zhrozil som sa. — Medzi časom anglická, vláda nariadila, že každú do Anglicka plávajúcu loď, nech má akýkoľvek náklad, treba naplniť potravinami.

B e r l í n s k é p o r a d y m i n i s t e r ­s k é h o p r e d s e d u . Minisíeský predseda Wekerle. ktorý sa s rakúskym... ílnamarým ministrom barónom Wimmerom od nedele zdržoval v Berlině, v utorok večer odce­stoval z hlavného mesta Nemecka avstredu predpoludním prišiel do Viedne.. Berlínské porady dvoch štátnikov súvisely s otázkami zahraničnej politiky, obchodného úveru a valuty. Medzi zahraničnými otázkami vyvo­dily hlavne s Ruskom súvisiace otázky.

Ministerský predseda Wekerle pred spolu­pracovníkom „Yossische Zeitnng"-u o otázke uhorskej armády osvedčil sa, že vojenské požiadavky sa jienaštrbene podržujú. Pri všetkých vyjednávaniach" je postavené do výhľadu, že uskutočnenie vojenského pro-grammu vlády prevedie sa len po vojne. Ó olázke volebného práva Wekerle povedal, že vláda sa nezmenené pridŕža všetkých zásad, ktoré sú položené v návrhu vlády. Vláda je pevne odhodlaná, že volebný ná­vrh prevedie. Uhorsko musí. úplne zpat ob­držať pokoj a tolo len tak možno docieliť, ked v otázke volebného práva bude uspoko­jené. O vyjednávaniach v Breste ministerský predseda osvedčil sa. že pevne úfa. že, pred­bežný pokoj s Ruskom v hospodárskom ohlade nemá vážaé prekážky.

Page 3: Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís · 2014-01-31 · Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís Predplatnú cena pre

íu . januára 1918. SLOVENSKÉ NOVINY.

T i s z a o s t r a v o v a n í I u d u a o v o j e n s k e j o t á z k e . Gróf Stefan Tisza v kruhu pracovnej strany shovárajúc sa sq svojimi prívržencami o nesnádzach v stra­vovaní a o vojenskej otázke osvedčil sa na­sledovne:

— Tak sa zdá. že na poli verejného stra­vovania zápasíme s velkými ťažkosfami, kdežto roku 1917. úroda chlebovín bola značne lepšia, ako predošlého roku, prime­raným podelením aj nám by bolo postačilo a aj oprávneným žiadosfam Austrie by sme boli mohli vyhovět Na vládu padá zodpo­vědnost za zlé a pozde vydané nariadenia, ktoré vydala zvíášte v záležitosti žatvy a kukurice.

-r Mojím stanoviskom vždy bolo. že vo­jenské otázky neslobodno využiť na stran-nícke ciele a hodit ich za korisť politických hesieL Správnosť tohto pochopovania uka­zuje to. že na základe poučení zo svetovej vojny jeho veličenstvo zo svojho vlastného rozhodnutia túto otázku priviedol na denný poriadok. A keď ju jeho veličenstvo zo svojho rozhodnutia privedie na denný poriadok, každé z yonku pochodiace zamiešame sa je neoprávnené a nepríslušné.

Voči vyhláseniu grófa Tiszu, ktorým kri-tisovaí verejné stravovanie, vo vládnych kru­hoch poukazujú na tú skutočnosť, že roku 1917. úroda obilia bola síce lepšia, ale zvyšok celkom bolo treba obrátiť na náhradu iných plodín; strukovín, krmu. zemiakov, ktorých sa málo urodilo, čo sa ai takto len čiastoč­ne podarilo. Tisža tvrdil také niečo, čím znova posmelí nenas}rtné rakúske požia­davky, lebo dla neho „primeraným po- delením aj oprávneným žiadosfam Au­strie boli by sme mohli vyhovět." Opráv­nené žiadosti Austrie ani Wekerleho vlá­da neodmieta; stravovací minister gróí Ján Hadik tiež ide až pohranicu možnosti a dôsledne prevádza zásadu, ktorú vo svo­jom programme vyslovil, že sme totiž povinní vyhovět Austrii na každom poli, kde jej vlastné, zásoby ani pri najprísnejšom spo­rení nepostačia ku zabezpečeniu výživy oby­vatelstva.

majú pred-

Ru ci. obecenstvu! Pre ustavične rastúcu drahotu papieru a

tlačiarskych potrieb vydavatelstvo »Sloven-ských Novín« nútené bolo cenu jednotlivého čísla pozdvihnut

na 6 halierov a predplatnú cenu

mesačne na . . . 2 k o r u n y štvrtročne na. . . 6 k o r ú n polročne na . . . 12 k o r ú n celoročne n a . . . 24 k o r ú n .

Tí ctení páni predplatitelia, ktorí Slovenské Noviny* na dlhšiu dobu

platené, počítajúc od 1. januára ľahko ši vy­rátajú, koľko im na patričnú dobu príde ešte doplatiť. Pri posielaní doplatku na striž-ku poštovej poukázky prosíme napísať po­známku : „ D o p l a t o k . "

S ú č a s n e a l e cí . p . p r e d p l a t i t e ľ o v p r o s í m e a j o t o , a b y t ie p o š t o v é p o u k á z k y , k t o r é s m e i m p o s l a l i e i e l o m p o s l a n i a d o p l a t k u , n e ­p o u ž í v a l i k u p o s i e l a n i u n o y ý c l i p r e d p l a i k o v , l e b o t ý m í o s a n á m p r á c a v e x p e d í c i i n e s m i e r n e o b ­lažu je . Cl. p . p r e d p l a t i i e í o m , k e ď i m p r í d e č a s , k u o b n o v e n i u p r e d -p l a í k u p o t r e b n é p o š t o v é p o u k á z k y a k o d o s i a l í a k a j v b u d ú c n o s t i r i a d n e p o š l e m e .

Poneváč poľná pošta „Slovenské Noviny" odváža aj na bojištia. preto si naši čitatelia aj odtiaľ môžu „Slovenské Noviny" ďalej pred-plácaf Y riadnej predplatnej cene, ale l e n n a

p o u k á ž k e p o í n e j p o š t y . Predplatky miesto o bojujúcich môžu poslať aj ich prí­buzní a priatelia z domu. y tomto páde ale prosíme sdeliť nám presnú adressu, aby pa­tričný .riadne mohol dostať náš časopis na bojišti. Ňa úver noviny neposielame.

Konečné snažné prosíme o č í m s k o r š i e obnovenie predplatkov už aj vzhľadom na ťaž­kosti v poštovej premávke, aby sa v dopo-sielaní časopisu zmätky nemnožily.

Sud&Kferstgo „StoľBBSkýcii íloyín" Budapest, VI., O-utca 12.

CMYRNIK. Budapešť, 9. januára.

Počasie. V Budapešti v utorok pred* večeroin bol velký dážď. V noci potom zatiahol mráz a vy­sušil ulice. Predpoludním začal padaf najprv drobný Sňali, po 10. hodine ale strhla sa sňahová metelica. — Po krajine panovalo včera tavné pořasie, na mno­hých miestach padal dážď a len kde-tu sňah. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá pre­menlivé á chladnejšie počasie, na mnohých mie­stach sňali.

Ct. predplatitetov prosíme, aby pri pre­mieňaní adressy, čísla polnej pošty sdělili nám aj svoju dosavádnu adressu, potažné dosavadně číslo svojej polnej pošty.

B u l h a r s k ý c á r v N i t r e . Bulharský cár Ferdinand 30.- decembra v Nitre navštívil biskupa gróía Vilhelma Batthyányho, bol na biskupskej sv. omši a potom odcestoval ďalej.

L u d v i k T e o d o r K o s s u t h z o m r e l . Z Lugana oznamujú s dátumom 8. januára, že v Milane v 73. roku života zomrel Ludvik Teodor Kossuth, mladší syn velkého syna vlasti uhorskej Ludvika Kossulha. Naro­dil sa 26. mája roku 1844. v Pešti, ale vychovaný bol v Taliansku. Stal sa mer-níkom. ako aj jeho starši brat Franc Kos­suth. Vstúpil do služby talianskych štát­nych železníc. Roku 1895. stal sa námestným generálnym direktorom južnej železničnej siete talianskej a r. 1905. generálnym direktorom apeninských a poadrialických železníc. Ked so svojím bratom Francom mŕtvolu svojho otca odprevadil do Uhorska, aj jeho chceli tu za­držať, čím by sa mu bola otvorila možnosť ku skvelej politickej dráhe, ale on nechcel účinkovať na politickom poli a vrátil sa do Talianska, odkiaľ len íu i tu navštívil svojho brata Franca v Budapešti. Posledný raz roku 1914. bol tu na pohrabe svojho brata Franca. Jeho výslovnou túžbou bolo. aby ho pocho­vali tam. kde odpočíva jeho otec a brat. Táto túžba posledného dieťaťa Ludvika Kossutha pravda len po vojne môže byť splnená.

V o j e n s k é v y z n a č e n i e g r ó f a Š t e f a n a T i s z u . Bývalý ministersky predseda husársky plukovník mimo služby, dočasný veliteľ jed­noho honvédhusárskeho pluku gróf Štefan Ti­sza od jeho veličenstva kráľa na uznanie hrdin­ského držania sa pred nepriateľom a výteč­ných služieb dostal vojenský záslužný kríž tretej triedy s válečnou dekoráciou ašabľami.

Smrž . Béla K e n e s s e y, sedmohradský reíormátsky biskup v 60. roku života po dlhej chorobe zomrel. Na žiadosť rodiny a ctiteľov zosnulého na rakev zosnulého bi­skupa nepoložia vence, lež cenu vencov obrátia na dobročinné ciele.

C e l u i o s a p o d z á t v o r o m . Minister ob­chodu nariadil vziať pod zatvor všetky zá­soby celulos}^. aj tie, ktoré od tohto času dorobia. Pod zatvor vzaté zásoby predať, spracovať alebo ináč upotrebiť slohodnolen s povolením ministra obchodu. Do 20. ja­nuára tohto roku spracovať slobodná Jen tie zásob}' ceiiilosy. ktoré majiteľ potrebuje ku tomu, aby v jeho dielni práca nezasekla. Počnúc od 15. januára 'celulosu po pošte a po železnici poslať dovolené je len s do­pravným certifikátom, ktorý vystanoví mi­nisterstvo obchodu.

N o v é r e k v i r o v a n i e z e m i a k o v . Po­čuť, že stravovací minister v celej krajine nariadi nové rekvirovanie zemiakov. Na naj­viac miestach loto rekvirovanie sa už ajza-počalo,.

P o š t o v í m a j s t r i u m i n i s t r a B a t -í h á n y h o . Y utorok u ministra grófa Teodora Baíthyányhp bola deputácia poštových maj­strov prosiť ho o podporovanie ich prosby u vlády. Ich žiadosťou je. aby najslabšie pla­tení poštoví majstri, ktorí žijú len z tohto svojho platu, dostávali aspoň toľko, z čoho možno vyžit a lepšie platení poštoví majstri aby dostali 20—30 percentov dražobného doplnku platu.

D ú h a v f a n u á r i Z Ceglédu píšu, že ná­sledkom ľavného počasia, ktoré trvalo za dva dni, celkom sa stopila hrubá vrstva snahu, ktorý nedávno napadol. V utorok po­poludní okolo 4. hodiny pršal dážď, poíon. sa na východe zjavila dúha, ktorou dlho. bolo videt

N e v e r n á ú r a d n í č k a . Devätnásťročná úradníčka Melánia Walterova. ktorá bola zamestnaná v Budapešti vo Vôrôsmarty-uliei y dome č. 19. u agentky Gustavovej Schmied-lovej, 28. decembra ž peňažnej skrine ukradla 9000 korún a ušla do Koložváru. O týždeň vrátila sa do Budapešti, kde odtedy bývala y jednom pensionáte pod menám Melánie Herczegovej. Polícia ju vystopovala a zatkla. Zlodejka väčšiu čiastku peňazí strovila na šaty.

V i k á r i u s o v u g a z d i n ú t iež z a t k l i . Budapeštianska policia zatkla Francovu Bau-chovú. na byte ktorej v Ďob-ulici v dome č. 82. Vikárius. vrah Jánovej Pancerovej po spáchaní vraždy od Vianoc býval. Bauchová veľmi dobre poznala Vikáriusa a vedela, že ho upodozrievajú z vraždy, predsa neozná­mila policii, že u nej býva. Detektívi ustá­lili, že sa Vikárius odtedy, ako spáchal vraždu, vôbec nevzdialil z Bauchovej bytu.

Ž e l e z n i č n é n e š f a s t i e v N e m e c k u . V noci s pondelku na utorok medzi Kaisers-Iauternom a Homburgom pred železničnou stanicou Buchmúhlbach vo veľkej sňahovej metelici osobný vlak, ktorý viezol vojakov, vrazil do nákladného vlaku. Dvanásť cesto­vateľom vojenského vlaku zomrelo, 87 bolo zčiastky ťažko ranené. Z Homburgu a Kaiser-lauterna poslali pomocné vlaky.

Zmiz lo 25 k i l o v s t r i c h n i n u . Novo-peštianska chemická dielňa dra Keresztiho a dra Wolfa oznámila novopeštianskemu policajnému kápitanátu. že jedonjej poštový balík, v ktorom bolo 25 kilogrammov strich­ninu v hodnote 9000 korún z tamojšieho poštového úradu zmizol. Dielňa balík 3. ja­nuára poslala poštou do Nagyszebenu. Možné je. že sa balík ztratiL Policia zaviedla sto­povanie.

N o v š i e z e m e t r a s e n i e v G u a t e m a l e . Z Washingtona oznamujú, že v Guatemala— City zase pustošilo velké zemetrasenie, pri ktorom zahynulo 300 osôb. Čo po predošlých zemetraseniach v Guatemala—City ešte bolo zostalo.' to najnovšie zemetrasenie všetko znivočilo.

V p r o s p e c h v á l e č n ý c h s i r ô t . Z Ba-lassagyarmalu oznamujú, že na stoličnom dome stolice novohradskej 4. januára v prospech novohradských válečných sirôt bol koncert, ktorý sa skvele vydaril. Cislý výnos na dobročinný cieľ obnášal 121.000 korún.

O b k r á d a l i p o š t u . Hlavnomestskej po­licii oznámili, že z poštového úradu č. 70. bez stopy miznú poštové balíky. Podozrenie stopujúcich tajných policajtov padlo na po­štových sluhov Lôwyho. Konstantina a Nagya, ktorých následkom vyskytnuvších sa dôkazov vzali pod dozor. Všetkým trom prekutali byly a na Lôwyho byte našli veľmi mnoho cenných vecí. o pôvode ktorých nechcel podať vývod. Ukradnuté voči šacujú na 70.000 korún. Policia dalej vyšetruje v zá- :

ležitosti poštovej krádeže. Tuhá zima vo Francúzsku. Z Za-

richu oznamujú, že dľa parížskej zprávy vo viac časlach Francúzska, zvláště na južných stranách, je mimoriadne tuhá zima a súa- | hové fujavice, čo železničnú premávku na j viac miestach mýli. Telegrafové a telefonové spojenie je pretrhnuté,-

Page 4: Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís · 2014-01-31 · Ročník XXXIII. V Budapešti, v šivríok, 10. januára 1918. .'Cís Predplatnú cena pre

10. januáru 1918.

Kto vi« niečo o Jánovi J a n k o v i c ,2 Mokrého Hája. ktorý slúžil v honvédskom jb'esom pluku. ě. 314.. (2. jiászíóalj. 8. sz'ázad, S. szákász, ťáoořl pošta MO.) a od 8 augu­sta nedal o sebe znaf. nech to laskavé sdelí jeho utrápenej manželke na adressú: J-an-k o v í č Ŕ ó ?. a. M o k r i h á j , u. p. S z a-k o 1 c z á. rvyi'tra m egy é. — Za ustávame ochotne sa odmení.

i-Grucsi ei. čiíaielov vyzj'va I. Sachsei na svol oznr.ir;, letory je uverejnen/ý- v dneänoru ("•isle našich novín.

ť.^atBKaať.vlMniHii«ijiaijJrMliĽji^aHiateafl>ujn.jj,^ť3i

Svrbfavost svra

!ódpovediiý redaktor: Karol Csecs.GÍka.

v ý s y p y , p r a š i a u, s v r b e n i e ;: endoímě kož\: odstráni rýchle a iste domáca maši i, nemá žiadneho zápachu, preto ju možno, i cez dr-ii použiť. Velký téglik K 3'ôC, dvojnásobno

4

? r - • —•*? nedali kože a všelijaké

j rany istotne a rýeMe odstraňuje

t Morátei most

Zákonom chránená.

TSeicfini a j e celkom bež z á p a c h u .

Malý téglik ZA 3, velký za 5, rodinný za "9 korún. K tomu patriace borievkové mydlo za 6 korány . V Budapešti dostat v lekárni: Jczeí Tô-rôk, Király-utca 12. Adressa pre objednávky na vidiek :

Gero SánÉr ppszefész, ÉÍRGÍOS 50,

F Ä ft A T 0 . L - B I E í B u d a p e s t V 1 I / Í 2 . , E ó z a a - u t c a 21.

ačné ptsteliié perls Dielo busscie pe:ie k driapaniu kilo za- K y—, 4-—, G'—. P«J1O-Äieť: (Iriapanó tmsscie per^c kiíó za Kor. 8*—, 10'—. Bielo Skapa­né husacie perie K 12-—•, 15'—, IS -—, 2Ô'—, 25'—. Bielo husacie jv^'ópáperie K 50'—, 25'—. P.ieie husacie páperie K 30 —; 3fl'—.

velmi jemné K 40'— za kilo, HozposäelE!:i© na dobierku, od 6 kiíav

. vyše Írartko. tSänieiia dovolená.

B a e t t s e l Isslcios? Budapest, VIÍ/S. Bob-u. S.

Telefon 128—25.

lia celt život! Jestli sa volakomu utvorí hrča alebo . opuchlina na slabine alebo na podbruší, alebo mu už hlboko padla, bez ohľadu na to, Si bo holí alebo nie, musí naskutku použiť podväzok na úraz, lebo len vtedy sa môže zachránit a zostať práceschopným až do pozdného veku. Pri objednaní podväzku na úraz miera musí sa vziať cvernou alebo stužkou okolo podbrušia a poälat Pri tom treba eäte udať, na ktorom boku je úraz, vek a zamestnanie. Cena jedného podväzku na úraz činí 12 a 14 korún, s anglickým špirálnym perom

•a gumou K 16.—, 18.—, 20 — a vyše. Rozposiela sa v škatuli po pošte bez udania obsahu. ,---• .

Dielňa na podväsky na úraz Vi

N. L. Polaczek, Sambor, 88. i Salicia,

.-'-ics, *-^*- '•*&*.. Z^ikh. J^.. -gVy .^Ár. >^i>>

mill&g Ä mojimi 185 c m . dlhými qfo-ravnlcýxai l íorolay-vlassai, kíoié som obdržala nááíed- «fe ^4¾¾1 *^wiv*a,y-w.i*f>iiij, A.ujit* som oi)\iľzii.i* uttsicu-kom i 4 m e s a o n é h o upolrehúvania pOBtá'iy v l a s t n é h o v y n á l e z u . Tato pomáda jo ' uznaná, za jediný prostriedok prot i vypa-_ d á v a n i u . v lasov, km napoiĽ-äiiar^íu vsra-"-ota v lasov, , ku posilneniu -pQ-Ay vlasov, ' pri m u ž s k ý c h napomáha. v z r a s t pinej , Ľiliioj b r a d y a už/ po krátkom upotrcbú" vaní tak vlaaor-i n a h l a v o jak aj brat ia ; dodáva piiŕodzenébo l e s k u - a jylnosil a o h r a n í ich . pred p r e d č a s n ý m ©äedive-2 u í m až po najyyšďi vek. — Cena j e ä a ó h o -

t o l i k a s : 4 . - , 2S 6 . - , a IE 10.—. Rozpoeieianio po pošto každý deň za voprod poslaný obaojs alebo na dobierku do celého

sveta z dielne:

km Csiliag, Wien, MímM Nr. 85,

.:,

LámSta, r h e u m a , t r h a n i e v údooh, bo le . nie ombta, ked aj za­staralé a tvrdošijné, proti ktorému už mnoho liekov upotrebovali, hned bude vy­liečené, jestli bolavý ůd na­třeme Žoltánovou ma­tlou. Cena jedného léglika

3 kor. 20 hal.

Zoltánova apatieka, Budapešť,

• • • • - •

\& Sřť

Sibm

utoa 12. Aäi'cssa objednávky p i e ví'Six

F L 1 S G I H , „KoľOM"-ž?jóg7S2;cľíáľr Gtyé&t 4,

1 nový lós Červe n .l l l l lUIWIíWlwrfjl l l" I * os Ďazilika r^

ottveríovaiľf Iiypiekáray lós l ^ S í lós iráloviig Alžbety Ä. v

kto si kúpi u nás na splácame za 50 mesiacov 8 .korjpia 25'hal ierov mesačne

Za. všetky štyri lósy treba dovedna platiť mesačne 8 korún 25 halierov za 50 me­siacov. Pošlite na poštovej poukážke 8 korún 25 halierov, po obdržaní ktorých h n é d dostanete . číslom lósov

opatrené splatobnó hárky, ktoré zabezpečujú

právo hned bral Následkom toho už po z a p l a t e n í prve j s p l á t k y všetky, n a čís la v a š i c h lósov p ř i p a d n u t é vý­

h r y tvor ia v a š u v ý l u č n ú v las tnosť .

1 nový lós uhorského Červeného kríža, 1 lós Bazilika, 1 konvertovaný hypotekárny lós, 1 lós královnej Alžbety. &fHI''f1fll1 HOR fífiU ! P° vj'jp'atcr>í poslednej splátky dostanete pôvodné lósv

uuif, fi3uU.&H!u. fmi. l l i i l i l i i í

k o r u n e v ó h l a v n é v ý h r y a roči te S30 boônýoh v ý h i e r ! H r a t r v á 30—80 rokov, z a k t o r ý čar.

roč i te n a 14 ťahoch.

sa vylosuje.

25. febr. t i

hlavná--výhra.

Kôzponti Vá.ltóuxíe

kedykoíwek možno predať alebo založiť. •Dakto'hráte nielen na milliony, lež si n a s b i e r a t e aj r e s e r v a ý k a p i t á l , ktorý kedykolvek môžete použit,

ked si kúpile tieto lósy. Pri kúpe naäich lósov mesačne odložený obnos Je naj-le'pším uloaeii im k a p i t á l u , lebo za vaše peniaze dostanete tatké cenné papiere, ktoié mimo toho, že po skytujú výhlad na značné výhry, majú aj trvácu hod­notu. Za jedno poskytujú vám spôsob, aby ste hrali na viac stolisíckoiunových výhier a na nepočetné bočné výhry, za druhé kedykolvek ich možno zpeň'ažif, lebo nami predané lósy za dennú bežnú cenu kedykolvek

zpät kúpime.

BUDAPEST, V., Sgabadság-téř 3.

Ú s t a v založený U h o r s k o u K r a j i n s k « u Ú s t r e d n o u spoř i te lnou. V l a s t n é h o k a p i t á l u m á 60 mil l ionov korún.

g 8 * Z A O B S A H I N S E R T O y í i B A i C C J l A N E N I Z O u P O V E D N l ,

JMťvi a ,'láftya.- HH^Ji ifirj*" účaatinatska s piaanoSi ^Euzoga." v> Budapešti, VL okt. Ô uícza ĽL

i