ESTRATÉJIA JÉNERU POLÍCIA NACIONAL DE TIMOR-LESTE BA 2018 – 2022
HETAN SUPORTA HUSI:
POLÍCIA NACIONAL DE TIMOR-LESTE KOMANDO JERÁL PNTL
Cover photo © PNTL
ESTRATÉJIA JÉNERU POLÍCIA NACIONAL TIMOR-LESTE
BA 2018 – 2022
HETAN SUPORTA HUSI:
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 III
PREFÁSIU
Hau orgullu tamba ho Estratéjia Jéneru ba Polísia Nasionál Timor-Leste (2018 – 2022) ne’ebé dezenvolve ona hatudu kompromisu boot husi PNTL ba igualdade jéneru. Timor-Leste nia Polísia 15% feto, iha persentajen aas ba feto nia partisipasaun iha rejiaun Asia-Pasifiku. PNTL iha unidade sira ne’ebé dedika hodi fo apoiu/prestasaun servisu ba vitima violénsia domestika no seksuál, no nivel peritus ho dedikasaun aas. Maibe, ita rekoñese, katak ita bele halo barak liu tan, no estratéjia ida nee sei sai hanesan matadalan ba ita nia forsa sira no ne’e sei kontribui atu atinji Misaun Polísia Nasionál (PNTL) nian hodi defende direitu no liberdade sira sidadaun Timor-Leste sira-nian (Planu Estratéjiku tinan 2014) no apoiu ba dezenvolvimentu profisionál, forsa seguransa ida inkluzivu no konfiável. Estratéjia ne’e sei apoia PNTL atu fornese atendimentu ida ne’ebé adekuadu ba nesesidade seguransa ba feto no mane nian iha Timor-Leste, no mós asegura partisipasaun másimu no hanesan ba ema hotu iha institutisaun PNTL nia laran. Ne’e mós ajuda PNTL hodi ezekuta sira-nia responsabilidade sira tuir Planu Asaun Nasionál ba rezolusaun konsellu seguransa ONU1325 kona-ba Feto, Páz no Seguransa (2016-2020) no Planu Asaun Nasionál kona-ba Violénsia Bazeia ba Jéneru (2017 – 2021).
PNTL nu’udar defensór ba direitu no liberdade Timoroan sira hotu nian (feto, mane, labarik-mane, no labarik-feto sira) no fiadór ba seguransa interna nasionál. Preokupasaun sira seguransa nian diferente ba feto no mane. Iha mundu tomak iha tiha ona impulsu ida ba reforma sira setór seguransa nian hodi halo polítika instituisaun sira-nian efetivu liu, responsável (akuntável), iguál, no respeita ba direitu sira. Iha Timor-Leste, feto 33% ho idade tinan 15 to’o 49 sai tiha ona vítima violénsia doméstika (DHS 2016), maibé joven mane sira iha risku liu ba violénsia iha estrada. Presiza aproximasaun sira-ne’ebé apropriadu husi PNTL bainhira responde ba preokupasaun seguransa sira-ne’ebé diferente. Evidénsia globál hatudu katak dala barak vítima sira husi violénsia doméstika ka abuzu seksuál nian iha liu posibilidade atu relata ba ofisiál polísia feto sira.
Ho implementasaun Estratéjia Jéneru, PNTL sei buka atu atinji ba iha tinan 2022 impaktu rua mak hanesan: 1) Garante PNTL feto no mane nia asesu hanesan ba oportunidade iha formasaun no asesu hanesan iha edukasaun; no 2) Garante PNTL nia lei, polítika no regulamentu sira ne’ebé mak reflete igualdade jéneru.
Hau agradese ba parseiru UN Women ba apoiu tekniku no kontribuisaun husi parseiru nasionál no interansional sira seluk inklui Ministerio de Interior, Sekretaria Estadu ba Iguadade no Inklusaun, Australia nia programa TLPDP, Nova Zelandia nia Programa Apoiu Polísiamentu Komunitária (PAPK), UNDP, no sosiedade sivil ne’ebé mak suporta ami hodi dezenvolve estratéjia ne’e, no mos ba apoiu finanseiru husi governu Australia no Japaun.
Komandante Jerál PNTL
Faustino da Costa Komisáriu – Polísia
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022Iv
KONTEÚDU
Prefásiu iii
Abreviasaun 1
Parte I: Introdusaun 3
Kontestu Jerál 3
Situasaun jéneru iha PNTL no importansia jéneru iha reforma instituisaun PNTL 3
Parte Rua: Estratéjia Jéneru PNTL ba periodu 2018 – 2022 6
Objetivu Estratéjia Jéneru PNTL 6
Jestaun, Koordenasaun no Monitorizasaun 8
Parte Tolu: Kuadru Planu Estratéjia Jéneru ba PNTL 2018 – 2022 11
Annex A: Dezenvolvimentu Estratéjia Jéneru PNTL 24
Annex B: Situasaun Jéneru iha PNTL 25
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 1
ABREVIASAUN
BOP Batalaun Ordem Publika
CEDAW Konvensaun kona-ba Halakon Forma Diskriminasaun Hotu-hotu Hasoru Feto
CPSP Community Police Support Programme (Programa Apoiu Polísia Komunitaria)
DGF Diskusaun Grupu Fokus
ETPS East Timor Police Service (Servisu Polísia Timor-Leste)
HIV/SIDA Human Immunodeficiency Virus/ Síndrome de Imunodeficiência Adquirida
KPK Konsellu Polisiamentu Komunitáriu
KRDTL Konstitusaun Republika Demokratika Timor-Leste
LKVD Lei Kontra Violensía Doméstika
NOP Norma Organizasaun no Prosedimentu
ORJ Orsamentu Responsivu ba Jéneru
PAA Planu Asaun Anuál
PAPK Programa Apoiu Polísiamentu Komunitáriu
PAN 1325 Planu Asaun Nasionál Rezolusaun Konsellu Seguransa Nasoenns Unidas 1325 kona-ba Feto, Paz no Seguransa
PAN VBJ Planu Asaun Nasionál Violénsia Bazeia ba Jéneru
PED Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu
PNTL Polísia Nasionál de Timor-Leste
RAEOA Rejiaun Administrativa Espesial Oecusse-Ambeno
RKS NU Rezolusaun Konsellu Seguransa Nasoes Unidas
SIKN Servisu Investigasaun Kriminál Nasional
TLPDP Timor-Leste Police Development Programme (Programa Dezenvolvimentu Polísia Timor-Leste)
UEP Unidade Espesial Polísia
UEV Unidade ba Ema Vulneravel
UN Women United Nations Entity for Gender Equality and the Empowerment of Women (Nasoens Unidas Entidade Ba Igualdade Jéneru no Empoderamentu Feto)
UNTAET United Nations Transitional Administration for East Timor (Administrasaun Trazitóriu Nasoen Unidas iha Timor-Leste
UPF Unidade Patrulhamentu Fronteira
UPM Unidade Polísia Marítima
VBJ Violénsia Bazeia ba Jéneru
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 20222
1©Melquiades do Nascimento_PNTL
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 3
PARTE I: INTRODUSAUN
1 www.pntl.tl2 http://timor-leste.gov.tl/wp-content/uploads/2010/03/Constituicao_RDTL_TT.pdf3 http://www.un.org/womenwatch/daw/cedaw/text/econvention.htm
Kontestu JerálPolísia Nasionál de Timor-Leste (PNTL) estabelesidu iha tinan 2000 husi Administrasaun Trazitóriu Nasoens Unidas iha Timor-Leste (UNTAET)1. Dekretu-Lei 8/2004, hafoin lei organiku PNTL Dekretu-Lei 09/2009, hahu prosesu dezenvolve instituisaun seguransa ne’ebé forte ne’ebé aliña ho artigu 147 husi Konstituisaun Timor-Leste, dehan katak ‘Polísia sei defende legalidade demokrátiku no garante sidadaun sira-nia seguransa internu’ no ‘Prevensaun kriminál tenke hala’o ho respeitu ba direitus umanus’.2
Tuir Konstituisaun Republika Demokratika Timor-Leste (KRDTL) artigu 6 no 17, ‘Feto no mane iha direitu no obrigasaun hanesan iha moris família, kulturál, sosiál, ekonómiku no polítiku nia laran’. Hanesan signataria ba Konvensauan ba Halakon Forma Diskriminasaun Hot-hotu Hasoru Feto (CEDAW), Timor-Leste iha obrigasaun atu foti medidas apropriadu hodi halakon diskriminasaun hasoru feto husi ema, organizasaun ka empreza.3
Governu Timor-Leste inisia reforma ba PNTL depois de krizi tinan 2006 no Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu (PED 2011-2030) hanaran rekonstrusaun setór seguransa ba tempu naruk atu asegura setór seguransa bele hala’o ninia kna’ar hodi serbi ema sira no garantia pás, seguransa no estabilidade nasaun. Atu atinji ninia meta PED foka ba kriasaun enkuadramentu legál ida, dezenvolvimentu rekursus umanus, hadia infraestrutura no lojístiku, haforsa prevensaun konflitu komunitáriu, hadia atendimentu polísia komunitáriu, jestaun fronteira no imigrasaun, protesaun sivíl, no protesaun ba património estadu nian no haforsa kordenasaun no koperasaun ajente estérnu.
Aliña ho kompromisu governu, Planu Estratéjiku PNTL ba tinan 2014 – 2018 foka ba área prinsipal rua:
1. Reforma no dezenvolvimentu instituisaun ne’ebé ho alvu espesífiku mak atu kria no hadia lejislasaun, formasaun, hadia administrasaun no promove disiplina.
2. Konsolida ordem publiku no seguransa komunitária
Situasaun jéneru iha instituisaun PNTL no importansia jéneru iha reformaReforma Polísia ne’ebé integra ona iha PED 2011 – 2030 hanesan marka importante ida ba instituisaun hodi transforma instituisaun seguranasa nia servisu. Atu transforma instituisaun nia servisu, importante haree ba forsa PNTL, ne’ebé kompostu husi feto no mane iha sira nia diversidade, ambiente servisu no oinsa pesoál PNTL nia relasaun ho komunidade, ne’ebé mos kompostu husi populasaun ho identidade no kapasidade oi-oin. Ho nune’e, aspeitu jéneru iha reforma PNTL importante atu haree oinsa bele hametin kapasidade, forsa tomak no ambiente servisu nudar baze setor seguransa ne’ebé profesional no efetivu.
Saida mak Jéneru?Jéneru refere ba papél no relasaun, natureza personalidade, atitude, komportamentu no valór ne’ebé sosiedade atribui ba feto no mane sira. Iha papél jéneru oi-oin entre kultura ida-idak, no mós iha kultura nia laran, ne’ebé bele muda husi tempu ida ba tempu seluk. Jéneru la refere de’it ba feto no mane sira maibé mós refere ba relasaun entre sira. Ida ne’e katak feto no mane aprende kona-ba knaar no hahalok ne’ebé apropriadu tuir sira nia seksu. Knaar jéneru hetan influénsia husi fator oi-oin hanesan kultura, nasionalidade, étnika, orientasaun seksual, nsst.
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 20224
Progresu balun iha PNTL mak hanesan:
• Iha tinan 2001, PNTL estabelese Unidade ba Ema Vulnerável (UEV), ho mandatu atu asiste vitima husi asalta seksuál, violénsia domestika no abusu labarik ho esforsu atu asegura katak iha mi nimu pessoal feto ida hodi fasilita intrevista ho vitima feto sira.
• PNTL estabelese Gabinete Jéneru iha tinan 2009 hodi prepara polítika abordajen integradu jéneru iha PNTL laran no atu dezenvolve planu ida atu implementa polítika refere.
• Hodi hasae balansu entre pessoal feto no mane iha PNTL, iha ona kompromisu atu promove kuota pursentu 15 ba involvimentu feto sira iha prosesu rekrutamentu PNTL; 4
• PNTL halo formasaun kona-ba Lei Kontra Violénsia Doméstika, Igualdade Jéneru, nsst.
• Norma Organizasaun no Prosedimentu (NOP) KPK no NOP ba OPS ne’ebé Komandante Jeral hasai iha Maiu 2017 integra perspetiva jéneru no énfaze knaar OPS atu prevene no responde ba VBJ
• Iha tinan 2015, Gabinete Jéneru PNTL ho apoiu husi TLPDP estabelese ona Grupu Trabalhu
4 Avizu no. 10/2014 kona ba konkursu publiku ba admisaun kursu formasaun ba ajente PNTL hodi garante 15% vagas ba feto5 Pájina 158 PED 2011-2030
Jéneru hodi kordena ho parseiru internasionál no nasionál sira hodi promove igualdade jéneru iha PNTL, inklui mos implementasaun ba atividades balun husi planu estratejiku jéneru ida ne’e.
Vizaun PNTL mak to’o iha tinan 2018, instituisaun ne’e sei atinji ‘padraun a’as relasiona ho seguransa no trankuilidade públiku iha estadu Timor-Leste’. No nia misaun atu ‘defende direitu no liberdade sidadaun nian iha Estadu Demokrátiku Timor-Leste, hodi hametin no haburas mandatu Konstituisaun Republika nian’. (Planu Estratéjiku PNTL 2014-2018).
Iha PED ba 2011-2030, governu defini ona ninia vizaun ba tempu naruk atu Timor-Leste sai nudar ‘sosiedade ida justu-jéneru, ne’ebé valoriza, proteje no promove dignidade umana feto sira nian’. Governu Timor-Leste5, liu-husi lideransa Ministériu Interior, produz ona Planu Asaun Nasíonal ida ba implementasaun Rezolusaun Konseilu Seguransa Nasoens Unidas 1325 (PAN 1325) kona-ba Feto, Pás no Seguransa no demonstra ona ninia kompromisu hodi atinji igualdade jéneru no atu hakbi’it feto no labarik feto sira iha Timor-Leste. PNTL nudar autór importante ida ba implementasaun PAN 1325 nia pilár haat inklui: partisipasaun, prevensaun, protesaun no hari’i paz.
©Melquiades do Nascimento_PNTL
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 5
2©Bernadino Soares_2017
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 20226
PARTE RUA: ESTRATÉJIA JÉNERU PNTL BA PERIODU 2018 – 2022
Objetivu Estratéjia Jéneru PNTLPNTL nu’udar defensór ba direitu no liberdade Timoroan sira hotu nian (feto, mane, labarik-mane, no labarik-feto sira) no fiadór ba seguransa interna nasionál. Preokupasaun sira seguransa nian diferente ba feto no mane. Bazeia ba PED no Estratéjia PNTL, mandatu husi Gabinete Jéneru PAN 1325 no PAN VBJ, PNTL dezenvolve ona Estratéjia Jéneru ne’ebé intende atu atinji iha tinan 2022 hodi kontribui ba impaktu sira tuir mai:
Impaktu 1:
PNTL fornese oportunidade hanesan ba feto no mane tuir sira nia nesesidade no atinji ona paridade jéneru.
Impaktu 2:
Hadiak liu tan situasaun seguransa ba feto, mane, labarik feto no labarik mane sira-iha Timor-Leste hodi moris ho hakmatek.
Atu to’o iha ne’e (alkansa impaktu 1 no 2), estratéjia sei intende atu atinji meta haat (4) tuir mai to’o tinan 2022:
Rezultadu 1: To’o iha tinan 2022, kria servisu seguransa ne’ebé reprezentativu liu, liu-husi hasa’e promosaun, rekrutamentu, no representasaun feto iha instituisaun PNTL Area rezultadu dahuluk husi estratéjia ida ne’e foka atu asegura PNTL sai hanesan forsa ne’ebé reprezentativu ba Timor-Leste tomak no estabelese ona estratéjia ne’ebé fasilita rekrutamentu ba feto no apoiu ba feto sira atu simu asistensia ne’ebé sira presija no mos informasaun sira relasiona ho asesu ba promosaun. Evidénsia globál hatudu katak dala barak vitima violénsia doméstika ka abuzu seksuál sira iha liu posibilidade atu relata ba ofisiál polísia feto sira.
Iha ninia objetivu atu aumenta feto sira nia partisipasaun husi 15% ba 18% iha 2022, liu-husi:
1. Feto iha nivel nasionál no munisipál nia asesu ba oportunidade ba formasaun no kapasitasaun aumenta ona;
2. Hasae kuota partisipasaun feto iha rekrutamentu foun to’o 30% no asegura feto, liu-liu feto foinsa’e sira, iha asesu ba informasaun kona-ba kritériu rekrutamentu no promosaun iha PNTL;
3. Dezenvolve sistema avaliasaun dezempeñu ne’ebé sensível ba jéneru.
Rezultadu 2: To’o iha tinan 2022, PNTL hanesan instituisaun promove igualdade jéneru no lei, polítika no prosedimentu sira ne’ebé refleta ona igualdade jéneru (Rezultadu 1.2. pilar partisipasaun PAN 1325)PNTL halo ona esforsu oi-oin hodi asegura
©Bernardino Soares, 2012
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 7
promosaun igualdade jéneru iha instituisaun PNTL nia laran hodi implementa kompromisu nasionál ba jéneru ne’ebé tama ba instituisaun ninia papel no responsabilidade inklui implementasaun Lei Kontra Violénsia Doméstika (LKVD), Lei Tráfiku Umanu, Planu Asaun Nasionál (PAN) Violensa Bazeia ba Jéneru (PAN VBJ), no PAN 1325. Estratéjia ne’e mos esforsa atu asegura katak PNTL iha ona polítika no prosedimentu sira ne’ebé aliña ona ho CEDAW, ne’ebé naun-diskriminatoria. PNTL mos fornese ona medidas espesiál temporaria atu fo apoiu ba feto sira iha prosesu rekrutamentu, retensaun no promosaun iha PNTL, no foti mos konsiderasaun ba nesesidade estratéjiku feto no mane sira nian. Razaun oi-oin mak empede feto sira ba promosaun iha PNTL. Tamba realidade sosiál no kulturál, ofisial feto PNTL sira enfrenta knaar dupla ba servisu doméstika no mos atu hatudu dezenpeño tuir knaar no responsabilidade hanesan ofisial PNTL. Polítika balun ne’ebé vigora ona dala barak sei difikulta rekrutamentu ba feto sira. Atu asegura implementasaun kompromisu jéneru, presiza haforsa mekanizmu abordajen integradu jéneru iha PNTL ne’ebé iha rekursu finanseiru no umanu sufisiente. Ho apoiu tekniku Gabinete Jéneru, departementu sira hotu tenke involve iha implementasaun estratéjia jéneru, ho lideransa Komandante Jerál nian.
Estratéjia ida ne’e atu apoiu ba fortalesimentu ka reforsa igualdade jéneru iha instituisaun PNTL liu-husi:
1. Halo revizaun atu asegura katak lei, polítika, planu, orsamentu, prosedimentu no estratéjia PNTL integra ona perspetiva jéneru;
2. Establese ona mekanizmu koordenasaun atu promove igualdade jéneru iha PNTL laran;
3. Establese ona mekanizmu monitorizasaun inklui igualdade jéneru;
4. Estabelese ona mekanizmu ba kombate asédiu seksuál no abuzu poder iha instituisaun PNTL;
5. Hasa’e sensibilizasaun no koñesimentu ofisial PNTL feto no mane sira nian kona-ba kompromisu no importánsia igualdade jéneru.
Rezultadu 3: To’o iha tinan 2022, asegura ona katak PNTL hametin ona relasaun diak ho komunidade ne’ebé mak PNTL serbi ba no respeita direitus umanus Públiku iha ona rekuñesimentu diak kona ba Polísia nia servisu diak durante tempu hirak ne’e, no PNTL susesu ona ho implementasaun ba sira nia programa. Ezemplu ida mak Polísia Komunitaria, no
asegura katak sira disponivel atu fo atendimentu iha aldeia hotu-hotu. Maski nune’e, sei presiza tan esforsu sira seluk hodi asegura komunidade nia asesu ba informasaun. Nunee mos, sei presiza esforsu hodi asegura feto no mane sira senti seguru no fiar an atu hato’o sira nia keixa, liu-liu kazu sira relasiona ho violénsia bazeia ba jéneru. Tamba ne’e, estratjia ida ne’e ho nia objetivu atu haforsa kapasidade, espesialmente oinsá atu responde ba violénsia bazeia ba jéneru no tráfiku umanu. Ida ne’e aliña ho Planu Asaun Nasional Violénsia Bazeia ba Jéneru (PAN VBJ) 2017-2021 no Planu Asaun Kontra Tráfiku Umanu.
Estratéjia ida ne’e ho intensaun atu asegura PNTL hametin ona relasaun diak ho komunidade, no bele responde ba nesesidade feto no mane sira liu-husi:
1. Asegura diseminasaun informasaun no sensibilizasaun públiku kona-ba papél no responsabilidade PNTL;
2. PNTL nia kapasidade haforsa ona atu asegura provizaun prestasaun servisu ne’ebé sensível ba jéneru, seguru, asesível, gratuitu no responsivu ba vitima violénsia bazeia ba jéneru. (PAN VBJ rezultadu 3.3).
Rezultadu 4: To’o iha tinan 2022, asegura ona fasilidade no koñesementu adekuadu ba PNTL feto no mane atu bele fornese atendimentu ba komunidade, inklui grupu vulneravel sira.
Ida ne’e atu asegura katak PNTL iha ona kapasidade ne’ebé komprehensivu hodi responde ba feto no mane sira nia nesesidade, no presiza mos atensaun espesífiku atu asegura infraestrutura ne’ebé adekuada, nune’e mos fornesimentu ba fasilidade báziku ne’ebé xave.
Atu garante asesu ba infra-estrutura ne’ebé sensivel ba jéneru, estratéjia ne’e sei:
1. Asegura ona infraestrutura sira mak disponível ona atu responde ba nesesidade feto no mane iha PNTL atu hala’o sira-nia kna’ar no obrigasaun/responsabilidade sira.
2. Asegura asesu ba fasilidade ba PNTL feto no mane ho modu igual no ho tratamentu adaptadu tuir nia nesesidade servisu.
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 20228
Jestaun, Koordenasaun no Monitorizasaun Estratéjia Jéneru tinan lima ne’e fornese enkuadramentu ba integrasaun atividade espesífiku sira no orsamentu ne’ebé presiza atu inklui iha Planu Asaun Anuál (PAA) husi PNTL atu hadía balansu jéneru ba instituisaun PNTL en jerál, no sensibilidade jéneru ba seguransa no atendimentus protesaun ne’ebé PNTL fornese ba. Bazeia ba estratéjia ne’e, lista atividade espesífiku sira ho rekerimentus orsamentu sei kompila kada tinan nudar parte husi prosesu jornada orsamental anuál husi planeamentu ministerial no governu.
Atu asegura implementasaun kompromisu jéneru, presiza haforsa mekanismu abordajen integradu jéneru iha PNTL ne’ebé iha rekursu finansas no umanu sufisiente. Ho apoiu tekniku Gabinete Jéneru, departementu sira hotu tenke involve iha implementasaun estratéjia jéneru, ho lideransa Komandante Jerál nian. Responsabilidade sira atu impelementa estratéjia no asegura ninia integrasaun ba PAAs ne’e mak hanesan apresenta iha parte tolu, kuadru planu ba implementasaun Estratéjia Jéneru PNTL ba 2018 – 2022.
Sistema monitorizasaun no koordenasaun Estratéjia Jéneru PNTL ba 2018 – 2022 sei dezenvolve iha 2019.
Konstitusaun RDTL
Objetivu Dezenvolvimentu
Sustentabel 2030 (ODS)
Planu Estratéjiku ba
Dezenvolvimentu - 2011 – 2030
PAN vBJ; PAN 1325
Planu Estratéjiku Ministériu Interior
2011 – 2030
Planu Estratéjiku PNTL
2014 – 2018
Estratéjia Jéneru PNTL 2018 – 2022
Planu asaun anuál no OJE
Diagrama iha kraik hatudu kona-ba aliña ierarkia lejizlasaun RDTL nian liga ho Estratéjia Jéneru PNTL:
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 9
Rezultadu 1: to’o tinan 2022, kria servisu seguransa ne’ebé reprezentativu liu, liu-husi hasa’e partisipasaun feto iha rekrutamentu, retensaun no promosaun feto sira-nian.
• Feto iha nivel nasionál no munisipál nia asesu ba oportunidade ba formasaun no kapasitasaun aumenta ona
• Hasa’e kuota ba partisipasaun feto iha rekrutamentu foun to’o 30% no asegura feto, liu-liu feto fonsa’e sira, iha asesu ba informasaun kona-ba kritériu rekrutamentu no promosaun iha PNTL.
• Dezenvolve sistema avaliasaun dezempeñu ne’ebé responsívu ba jéneru.
Rezultadu 2: To’o tinan 2022, PNTL hanesan instituisaun promove igualdade jéneru no lei, politika no prosedimentu sira ne’ebé refleta ona igualdade jéneru (Rezultadu 1.2., pilar partisipasaun PAN 1325)
• Asegura ona perspetiva jéneru iha lei, polítika, planu, orsamentu, prosedimentu no estratéjia .
• Establese ona mekanizmu koordenasaun atu promove igualdade jéneru iha PNTL laran.
• Estabelese ona mekanizmu monitorizasaun inklui igualdade jéneru • Estabelese ona mekanizmu ba kombate asédiu seksuál no abuzu
poder iha instituisaun PNTL.• Hasa’e ona sensibilizasaun no kuñesimentu pesoál PNTL feto no
mane sira nian kona-ba kompromisu no importánsia igualdade jéneru.
Rezultadu 3: To’o tinan 2022, asegura ona katak PNTL hadiak liu ona relasaun ho komunidade ne’ebé mak PNTL serbi ba no respeita direitus umanus
• Asegura diseminasaun informasaun no sensibilizasaun públiku kona-ba papél no responsabilidade PNTL.
• PNTL nia kapasidade mak hakbiit ona atu asegura provizaun prestasaun servisu ne’ebé sensível ba jéneru, seguru, asesível, gratuitu no responsivu ba vítima violénsia bazeia ba jéneru. (PAN VBJ rezultadu 3.3).
Rezultadu 4: To’o tinan 2022, asegura ona fasilidade no kuñesimentu adekuadu ba PNTL feto no mane atu bele fornese atendimentu ba komunidade inklui grupu vulneravel sira.
• Asegura ona infra-estrutura sira mak disponível ona atu responde ba nesesidade feto no mane iha PNTL atu hala’o sira-nia kna’ar no obrigasaun/responsabilidade sira.
• Asegura asesu ba fasilidade ba PNTL feto no mane ho modu igual no ho tratamentu adaptadu tuir nia nesesidade servisu
Rezultadu longu prazu haat no rezultadu kurtu prazu husi Estratéjia Jéneru PNTL 2018 – 2022:
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 202210
©2019 Melquiades do Nascimento_PNTL
3
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 11
PAR
TE T
OLU
: K
UA
DR
U P
LAN
U E
STR
ATÉ
JIA
JÉN
ERU
B
A P
NTL
20
18 –
20
22
Impa
ktu
1:
PNTL
forn
ese
opor
tuni
dade
han
esan
ba
feto
no
man
e tu
ir si
ra n
ia n
eses
idad
es n
o at
inji
ona
parid
ade
jéne
ru.
Rezu
ltadu
1.1
: to
’o ti
nan
2022
, kria
serv
isu
segu
rans
a ne
’ebé
repr
ezen
tativ
u liu
, liu
-hus
i has
a’e
part
isip
asau
n fe
to ih
a re
krut
amen
tu, r
eten
saun
no
prom
osau
n fe
to si
ra-n
ian.
Indi
kado
r 1.1
a: P
erse
ntaj
en o
fisiá
l fet
o si
ra ih
a PN
TLLi
ña b
aze
2017
: 15.
5%Al
vu 2
022:
18%
Indi
kado
r 1.1
b: N
úmer
ofis
iál f
eto
sira
iha
PNTL
atu
het
an p
rom
osau
n tin
an-t
inan
Lina
baz
e 20
17: a
tu k
onfir
ma
Alvu
202
2: A
umen
ta n
úmer
u ofi
siál
feto
PN
TL si
ra a
tu h
etan
pro
mos
aun
tinan
-tin
an h
o 5%
Out
put/
Rezu
ltadu
kur
tu p
razu
1.1
.1:
Feto
iha
nive
l nas
ioná
l no
mun
isip
ál n
ia a
sesu
ba
opor
tuni
dade
ba
form
asau
n no
kap
asita
saun
aum
enta
ona
.
Indi
kado
r: N
úmer
u ofi
siál
feto
sira
iha
PNTL
het
an fo
rmas
aun
tinan
-tin
an.
Liña
baz
e 20
17: D
adus
la d
ispo
nive
l Al
vu 2
022:
60
ofisi
ál fe
to P
NTL
het
an fo
rmas
aun
tinan
-tin
an.
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.1.
1.1.
Rea
liza
form
asau
n ko
na-b
a lid
eran
sa
tran
sfor
mat
íva;
dis
kurs
u pú
blik
u; je
stau
n;
abili
dade
iha
kom
unik
asau
n; n
sst b
a ofi
sial
PN
TL fe
to n
ain
200.
Cent
ru F
orm
asau
n Po
licia
(CFP
), G
abin
ete
Jéne
ru
UN
Wom
en, U
ND
P, Se
kret
aria
du E
stad
u Ig
uald
ade
no In
klus
aun
(SEI
I), M
inis
tériu
Inte
rior
(MI),
Red
e Fe
to
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
Pr
iorid
ade
xx
xx
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 202212
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.1.
1.2.
Org
aniz
a fo
rmas
aun
abili
dade
kon
a-ba
ko
mpu
tasa
un, l
ian,
uza
kila
t no
tiru,
lia
n ko
mpu
lzór
iu in
tens
ivu
ba fu
lan
neen
tant
u ih
a lia
n In
gles
no
Port
ugue
s no
lori
kare
ta b
a PN
TL fe
to n
ain
200
iha
níve
l nas
ioná
l no
mun
isip
ál.
Dep
arte
men
tu
Info
rmas
aun
Tekn
oloj
ia
(IT),
Dep
arte
men
tu
Reku
rsu
Um
anu,
CFP
, G
abin
ete
Jéne
ru,
Kom
andu
Pol
ísia
iha
kada
mun
isíp
iu
UN
DP,
UN
Wom
en
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
Re
fere
ba
PAN
RK
S 13
25 N
o.
2.1.
2;Pr
iorid
ade;
xx
x
1.1.
1.3.
Hal
o ad
voka
sia
liu-h
osi f
ahe
info
rmas
aun
no lo
bi a
tu p
esoá
l PN
TL
ases
u ba
bol
su e
stud
u ba
edu
kasa
un
form
al n
o ku
rsu
grad
uasa
un
Dep
arte
men
tu R
ekur
su
Um
anu
MI,
UN
Wom
enN
asio
nál
xx
x
1.1.
1.4.
Forn
ese
apoi
u liu
-hos
i fah
e in
form
asau
n/es
perie
nsia
no
prat
ika
ba fe
to n
ain
100
atu
prep
ara
diak
liu
ba te
ste
ezam
e pr
omos
aun
(liu-
liu b
a te
ste
fizik
u)
UEV
, Dep
arte
men
tu
Reku
rsu
Um
anu,
(DRH
), Ce
ntru
For
mas
aun
Polís
ia, G
abin
ete
Jéne
ru
MI,
TLPD
PN
asio
nál-
Mun
isíp
iu
Refe
re b
a PA
N
1325
No
1.3.
2 x
xx
Out
put/
Rez
ulta
du k
urtu
pra
zu 1
.1.2
: H
asa’
e ku
ota
ba p
artis
ipas
aun
feto
iha
rekr
utam
entu
foun
to’o
30%
no
aseg
ura
feto
, liu
-liu
feto
foin
sa’e
sira
, iha
ase
su b
a in
form
asau
n ko
na-b
a kr
itériu
rekr
utam
entu
no
prom
osau
n ih
a PN
TL.
Indi
kado
r: Pe
rsen
taje
n fe
to p
artis
ipa/
grad
ua ih
a re
krut
amen
tu n
o pr
omos
aun
PNTL
; Li
ña b
aze
2017
: 2.6
% fe
to g
radu
a re
krut
amen
tu fo
un (A
ug 2
016)
6 ; 0%
feto
gra
dua
rekr
utam
entu
foun
(Jan
201
8)7 ; f
eto
ham
utuk
7%
gra
dua
prom
osau
n sa
rjent
u (A
gust
u 20
17)8
Alvu
202
0: 1
5% fe
to p
artis
ipa/
grad
ua h
usi r
ekru
tam
entu
foun
; 20%
feto
par
tisip
a/gr
adua
hus
i pro
mos
aun
Alvu
202
2: 3
0% fe
to p
artis
ipa/
grad
ua ih
a re
krut
amen
tu fo
un; 3
0% fe
to p
artis
ipa
iha
ezam
e pr
omos
aun
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.1.
2.1.
Forn
ese
form
asau
n in
tens
ivu
ba p
esoá
l re
kurs
u um
anu
no e
kipa
rekr
utam
entu
ko
na-b
a re
krut
amen
tu n
e’eb
é se
nsív
el
ba jé
neru
no
oins
a ap
lika
kuot
a 30
% b
a fe
to ih
a re
krut
amen
tu fo
un.
Dep
arte
men
tu R
ekur
su
Um
anu
(DRH
), G
abin
te
Jéne
ru
UN
Wom
en, M
inis
tériu
In
terio
r (M
I), T
LPD
PN
asio
nál -
M
unis
ípiu
x
xx
6 ht
tps:
//w
ww
.pnt
l.tl/a
jent
e-re
krut
a-pn
tl-ha
mut
uk-n
ain-
259-
sim
u-gr
adua
saun
/7
http
s://
ww
w.p
ntl.t
l/aje
nte-
rekr
uta-
ham
utuk
-nai
n-17
8-si
mu-
grad
uasa
un/
8 ht
tps:
//w
ww
.pnt
l.tl/
inst
ruin
dus-
ham
utuk
-nai
n-12
1-si
mu-
grad
uasa
un/
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 13
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.1.
2.2.
Hal
o ad
voka
sia
no lo
by a
tu h
asa’
e ku
ota
to’o
30%
ba
feto
nud
ar ta
rjetu
ba
feto
atu
par
tisip
a ih
a re
krut
amen
tu
foun
DRH
, Gab
inte
Jéne
ruU
N W
omen
, MI,
SEII,
TLP
DP
Nas
ioná
l x
xx
1.1.
2.3.
Hab
elar
info
rmas
aun
kona
-ba
pros
esu
rekr
utam
entu
PN
TL b
a fe
to n
o m
ane
iha
kom
unid
ade,
nom
os d
ezen
volv
e no
im
plem
enta
est
raté
jia k
omun
ikas
aun
ba re
krut
amen
tu P
NTL
foun
, ho
alvu
ba
jove
n fe
to si
ra ih
a es
kola
seku
ndar
ia,
kom
unid
ade
no m
edia
.
Rela
soen
s Púb
liku,
Ce
ntro
For
mas
aun
Polic
ia, R
H, G
abin
ete
Jéne
ru
MI,
Rede
Fet
o, T
LPD
P, U
N W
omen
, SEI
I N
asio
nál-
Mun
isíp
iu
refe
re b
a PA
N
1325
No.
1.3.
3 x
xx
1.1.
2.4.
Sos
ializ
a kr
iaér
iu re
krut
amen
tu P
NTL
ih
a es
kola
seku
ndár
ia, u
nive
rsid
ade
no k
omun
idad
e, li
u-liu
ba
feto
foin
sa’e
si
ra
Gab
inet
e Jé
neru
, Pon
tu
Foka
l Jén
eru-
PNTL
M
unis
ípiu
TLPD
P, U
N W
omen
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
Pr
iorid
ade
xx
1.1.
2.5.
Pro
mov
e ta
n fe
to 3
ba
kons
ellu
su
perio
r atu
ase
gura
iden
tifika
saun
fe
to p
oten
si’a
l ba
prom
osau
n ba
iha
nive
l sup
erio
r ink
lui n
ivel
foti-
desi
zaun
.
Gab
inet
e Jé
neru
no
Gru
pu Tr
abal
lu Jé
neru
MI,
PNTL
N
asio
nál
xx
Out
put/
Rezu
ltadu
kur
tu p
razu
1.1
.3:
Dez
envo
lve
sist
ema
aval
iasa
un d
ezem
peñu
ne’
ebé
resp
onsi
vel b
a jé
neru
.
Indi
kado
r: In
klus
aun
ba k
ritér
iu re
lasi
ona
ho k
ompr
omis
u ba
igua
ldad
e jé
neru
iha
desk
ripsa
un se
rbis
u PN
TL n
ian.
Li
ña b
aze
2017
: La
inkl
uiAl
vu 2
022:
Inkl
ui
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.1.
3.1.
Pro
mov
e na
un-d
iskr
imin
asau
n at
u be
le ih
a av
alia
saun
dez
empe
ñu n
e’eb
é ju
stu
ba p
esoá
l hot
u ka
da ti
nan.
Reku
rsu
Um
anu
MI
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
x
1.1.
3.2.
Hal
o re
viza
un n
o im
plem
enta
de
skrip
saun
serv
isu
ne’e
bé re
flete
pe
rspe
tiva
igua
ldad
e jé
neru
ba
ofisi
ál
feto
no
man
e PN
TL h
otu.
Dep
arta
men
tu
Plan
eam
entu
, G
abin
ete
Jéne
ru n
o D
RH
MI,
UN
Wom
en, S
EII
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 202214
Rezu
ltadu
1.2
: To
’o ti
nan
2022
, PN
TL h
anes
an in
stitu
isau
n pr
omov
e ig
uald
ade
jéne
ru n
o le
i, po
lítik
a no
pro
sedi
men
tu si
ra n
e’eb
é re
fleta
ona
igua
ldad
e jé
neru
(Rez
ulta
du 1
.2.,
pila
r par
tisip
asau
n PA
N 1
325)
Indi
kado
r 1.2
a: N
úmer
u le
i sira
, pol
ítika
no
pros
edim
entu
PN
TL re
fleta
ona
igua
ldad
e jé
neru
Liña
baz
e 20
17: N
OP
Polís
ia K
omun
auta
ria in
klui
per
spek
tiva
Jéne
ru (V
BJ)
Alvu
202
2: Le
i no
polít
ika
rua
[2] n
o Pr
osed
imen
tu 1
(NO
P); n
o re
gula
men
tu in
tern
a 1
(asé
diu
seks
uál)
apro
ba o
na in
klui
per
spek
tiva
jéne
ru;
Indi
kado
r 1.2
b: O
rsam
entu
alo
kadu
ba
impl
emen
tasa
un E
stra
téjia
Jéne
ru ti
nan-
tinan
Lina
baz
e 20
17: U
SD 2
8,00
0 (P
AA 2
017)
Alvu
202
2: o
rsam
entu
sei k
onfir
ma
Out
put/
Rez
ulta
du k
urtu
pra
zu 1
.2.1
: As
egur
a on
a pe
rspe
tiva
jéne
ru ih
a le
i, po
lítik
a, p
lanu
, ors
amen
tu, p
rose
dim
entu
no
estr
atéj
ia P
NTL
.
Indi
kado
r: Pe
rsen
taje
n hu
si le
i, po
lítik
a, p
lanu
, ors
amen
tu, p
rose
dim
entu
no
estr
atéj
ia P
NTL
foun
ka
hadi
a ne
’ebé
inkl
ui p
ersp
etiv
a jé
neru
Li
ña b
aze
2017
: 0Al
vu 2
022:
100
%
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.2.
1.1.
Forn
ese
form
asau
n ko
na-b
a ap
lika
obrig
asau
n hu
si tr
atad
us n
o ko
nven
saun
si
ra in
klui
CED
AW, U
NSC
R ko
na-b
a Fe
to,
Pás n
o Se
gura
nsa,
lei u
man
itária
, lei
tráfi
ku
uman
u, n
o le
jisla
saun
ho
sens
ível
ba
jéne
ru
ba G
abin
ete
Jéne
ru n
o As
sess
ores
Júrid
iku
sira
.
Gab
inet
e Jé
neru
, G
abin
ete
Ases
oria
Ju
rídik
u, C
FP, U
EV
UN
Wom
en, T
LPD
P no
SEI
I, M
I, PD
HJ
Nas
ioná
lRe
fere
ba
PAN
132
5 N
o. 2
.1.1
Pr
iorid
ade.
xx
xx
x
1.2.
1.2.
Hal
o an
aliz
a le
i no
krité
riu b
a re
krut
amen
tu
PNTL
ho
sens
ível
ba
jéne
ru (k
onsi
dera
ku
ltura
, fet
o ni
a si
tuas
aun
sósi
u- e
kono
mik
u no
geo
gráfi
ku)
DAP
-PN
TL, D
RH,
Gab
inet
e As
esor
ia
Juríd
iku,
CFP
.
UN
Wom
en, S
EII,
TLPD
P, M
IN
asio
nál
Inkl
ui o
na ih
a es
bosu
es
tatu
tu p
esoá
l; Pr
esiz
a ko
nsul
ta h
o G
abin
ete
Jéne
ru P
NTL
ho
di fo
inpu
t kon
a ba
in
tegr
asau
n jé
neru
.
xx
xx
x
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 15
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.2.
1.3.
Hal
o re
viza
un b
a le
i no
polit
ika
ho
pers
petiv
a jé
neru
, ink
lui a
sele
ra re
viza
un
Dek
retu
Lei h
o al
tera
saun
liuh
usi
No.
16/2
009
kona
-ba
prom
osau
n no
rejim
i, D
ekre
tu Le
i No.
10/2
009
kona
-ba
dire
itu n
o be
nefis
iu b
a re
zim
e sa
láriu
, no
Polít
ika
PNTL
ko
na-b
a de
zem
peñu
NO
P 20
09.
Kom
andu
Jerá
l- PN
TL
–DAP
, DRH
, Gab
inet
e Jé
neru
, Gab
inet
e As
esor
ia Ju
rídik
u
UN
Wom
en, S
EII,
TLPD
P, U
ND
P, JIC
A,
MI
Nas
ioná
lIn
klui
ona
iha
esbo
zu
esta
tutu
pes
oál;
Pres
iza
kons
ulta
ho
Gab
inet
e Jé
neru
PN
TL
hodi
fo p
ares
er k
ona-
ba p
ersp
etiv
a Jé
neru
.
xx
xx
1.2.
1.4.
Dez
envo
lve
mek
aniz
mu
ho G
abin
ete
Jéne
ru
atu
aseg
ura
kata
k le
i, po
lítik
a, p
lanu
, or
sam
entu
, pro
sedi
men
tu in
klui
per
spek
tiva
jéne
ru.
Gab
inet
e Jé
neru
, G
abin
ete
Ases
oria
Ju
rídik
u
TLPD
PN
asio
nál
xx
x
Out
put/
Rezu
ltadu
kur
tu p
razu
1.2
.2:
Esta
bele
se o
na m
ekan
izm
u ko
orde
nasa
un a
tu p
rom
ove
igua
ldad
e jé
neru
iha
PNTL
lara
n.
Indi
kado
r: N
úmer
u en
kont
ru G
rupu
Ser
bisu
Jéne
ru ti
nan-
tinan
Liña
baz
e 20
17: 2
Alvu
202
2:4
Indi
kado
r: Re
visa
un Le
i Org
ánik
a PN
TL h
odi i
nklu
i Gab
inet
e Jé
neru
Liña
baz
e 20
17: s
eida
uk in
klui
Al
vu 2
022:
Gab
inet
e Jé
neru
inkl
ui o
na ih
a Le
i Org
ánik
a
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.2.
2.1.
Ase
lera
revi
saun
Lei O
rgán
ika
PNTL
hod
i in
klui
Gab
inet
e Jé
neru
no
UEV
no
refo
rsa
nia
knaa
r no
resp
onsa
bilid
ade
ne’e
bé k
laru
Gab
inet
e Jé
neru
, U
EV, G
abin
ete
Ases
oria
Juríd
iku
MI,
SEII,
TLP
DP,
UN
W
omen
Nas
ioná
lx
x
1.2.
2.2.
Org
aniz
a en
kont
ru re
gula
r red
e As
osia
saun
Fe
min
ina
PNTL
no
mos
Pon
tu F
okal
Jéne
ru
iha
nive
l nas
ioná
l no
mun
isip
ál a
tu a
poiu
im
plem
enta
saun
kom
prom
isu
jéne
ru.
Gab
inet
e Jé
neru
MI,
SEII,
TLP
DP,
UN
W
omen
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
xx
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 202216
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.2.
2.3.
Kon
tinua
org
aniz
a en
kont
ru re
gula
r G
rupu
Ser
bisu
Jéne
ru (G
SJ) n
e’eb
é in
ísia
hu
si G
abin
ete
Jéne
ru ih
a tin
an 2
015
ho
repr
ezen
tant
e hu
si d
epar
tam
entu
no
unid
ade
hotu
iha
PNTL
lara
n.
Gab
inet
e Jé
neru
SE
II, U
N W
omen
, TL
PDP.
Nas
ioná
lx
xx
xx
1.2.
2.4.
Hal
o ad
voka
sia
no lo
bi a
tu G
abin
ete
Jéne
ru
iha
reku
rsu
uman
u no
ors
amen
tu a
deku
adu
ba im
plem
enta
saun
ativ
idad
e si
ra.
Gab
inet
e Jé
neru
, GSJ
, As
esor
ía Ju
rídik
u no
D
RH
UN
Wom
en, U
ND
P, SE
II, R
ede
Feto
, MI,
SEII,
TLP
DP
Nas
ioná
lx
xx
x x
Out
put/
Rezu
ltadu
kur
tu p
razu
1.2
.3:
Esta
bele
se o
na m
ekan
izm
u m
onito
rizas
aun
inkl
ui ig
uald
ade
jéne
ru
Indi
kado
r: N
úmer
u re
lató
riu k
ona-
ba im
plem
enta
saun
Kom
prom
isu
Jéne
ru P
NTL
subm
ete
tinan
-tin
anLi
ña b
aze
2017
: Hat
ama
rela
tóriu
1 b
a U
PMA
kona
-ba
OJE
Alvu
202
2: 4
(ba
kom
anda
nte
jerá
l)
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.2.
3.1.
Org
aniz
a fo
rmas
aun
kona
-ba
Ors
amen
tu
Sens
ivel
ba
Jéne
ru n
o m
onito
rizas
aun
ba
Gab
inet
e Jé
neru
PN
TL n
o G
SJ
Gab
inet
e Jé
neru
, GSJ
U
N W
omen
, SEI
I, TL
PDP
Nas
ioná
lx
xx
xx
1.2.
3.2.
Haf
orsa
Sis
tem
a Je
stau
n ba
Info
rmas
aun
(IMS)
hos
i PN
TL a
tu fo
rnes
e da
dus
deza
greg
adu
tuir
seks
u no
resp
onsi
vu b
a jé
neru
no
aseg
ura
rela
tóriu
PN
TL u
za d
adus
de
zagr
egad
u tu
ir se
ksu.
Gab
inet
e Jé
neru
, DAP
TL
PDP,
UN
Wom
en,
SEII
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
x x
1.2.
3.3.
Dez
envo
lve
no su
bmet
e re
lató
riu
trim
estr
al n
o an
uál h
o in
form
asau
n ko
na-
ba im
plem
enta
saun
est
raté
jia jé
neru
ba
kom
anda
nte
jerá
l
Gab
inet
e Jé
neru
, DAP
TL
PDP,
UN
Wom
en,
SEII
Nas
ioná
lx
x x
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 17
Out
put/
Rezu
ltadu
kur
tu p
razu
1.2
.4:
Esta
bele
se o
na m
ekan
izm
u ba
kom
bate
asé
diu
seks
uál n
o ab
uzu
pode
r iha
inst
ituis
aun
PNTL
.
Indi
kado
r: M
ekan
izm
u ba
kom
bate
asé
diu
seks
uál n
o ab
uzu
pode
r ezi
sti o
na ih
a PN
TLLi
ña b
aze
2017
: La
ezis
tiAl
vu 2
022:
Mek
anis
mu
ezis
ti on
a
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.2.
4.1.
Kria
regu
lam
entu
inte
rna
no d
isem
ina
atu
kom
bate
asé
diu
seks
uál,
abuz
u po
der n
o po
ligam
ia.
Rela
soen
s Pub
lika,
G
abin
ete
jurid
iku,
D
RH, G
abin
ete
Jéne
ru
MI,
UN
Wom
enN
asio
nál
xx
1.2.
4.2.
Est
abel
ese
grup
u tr
abal
lu id
a at
u re
spon
sáve
l ba
deze
nvol
vim
entu
m
ekan
izm
u ad
apta
du a
tu k
omba
te h
asor
u as
édiu
seks
uál i
ha P
NTL
lara
n.
Gab
inet
e Jé
neru
TL
PDP,
UN
Wom
en
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
x
1.2.
4.3.
Dez
envo
lve
Rela
tóriu
anu
ál k
ona-
ba a
sédi
u se
ksuá
l ba
Kom
anda
nte
Jerá
l. G
abin
te Jé
neru
U
N W
omen
, TLP
DP
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
x
1.2.
4.4.
Fasi
lita
form
asau
n ko
na-b
a ab
ilida
de h
alo
aval
iasa
n no
inve
stig
asau
n ko
na-b
a as
édiu
se
ksuá
l no
abuz
u po
der b
a PN
TL fe
to n
o m
ane
nain
200
UEV
, OPS
no
Gab
inet
e Jé
neru
U
N W
omen
, SEI
I, Re
de F
eto,
TLP
DP
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
x
1.2.
4.5.
Est
abel
ese
mek
aniz
mu/
pont
u fo
kal b
a m
ane
no fe
to si
ra a
tu a
prez
enta
kaz
u ko
na-b
a as
eidu
seks
uál k
a ab
uzu
pode
r ne
’ebé
resp
eita
em
a ni
a pr
ivas
idad
e no
ko
nfide
nsia
lidad
e ih
a ni
vel n
asio
nál n
o m
unis
ípiu
hot
u (s
ala
keta
-ket
ak; r
elat
a se
guru
).
DAP
, Ap
rovi
zion
amen
tu,
Gab
inet
e As
esor
ia
Juríd
iku
UN
Wom
enN
asio
nál-
Mun
isíp
iu
to’o
Pos
tu
xx
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 202218
Out
put/
Rezu
ltadu
kur
tu p
razu
1.2
.5:
Has
ae o
na se
nsib
iliza
saun
no
kuñe
sim
entu
ofis
ial P
NTL
feto
no
man
e si
ra n
ian
kona
-ba
kom
prom
isu
no im
port
ánsi
a ig
uald
ade
jéne
ru.
Indi
kado
r: N
úmer
u fo
rmad
ór P
NTL
ho
kapa
sida
de a
tu fo
form
asau
n ko
na-b
a jé
neru
; Li
ña b
aze
2017
: Sed
auk
iha
aval
iasa
un k
ona
ba k
apas
idad
e fo
rmad
or P
NTL
kon
a ba
igua
ldad
e jé
neru
Alvu
202
0: 1
5 Al
vu 2
022:
30
Indi
kado
r: N
úmer
u ofi
siál
feto
no
man
e PN
TL si
ra n
e’eb
é fin
aliz
a fo
rmas
aun
kona
-ba
igua
ldad
e jé
neru
/vBJ
; Li
ña b
aze
2017
: Sed
auk
iha
aval
iasa
un k
ona
ba n
úmer
u ofi
siál
feto
no
man
e PN
TL si
ra n
e’eb
é fin
aliz
a fo
rmas
aun
Alvu
202
0: 1
00 (f
eto
50, m
ane
50)
Alvu
202
2:50
0 (fe
to 2
00, m
ane
300)
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
1.2.
5.1.
Dez
envo
lve
mat
éria
, org
aniz
a fo
rmas
aun
ba fo
rmad
or/a
sira
(TO
T) n
o im
plem
enta
fo
rmas
aun
kona
-ba
igua
ldad
e jé
neru
, Es
trat
éjia
Jéne
ru, F
eto,
Pás
no
Segu
rans
a (F
PS),
Dire
itu b
a la
barik
, dire
itu b
a em
a ho
de
fisie
nsa,
vio
léns
ia b
azei
a ba
jéne
ru, L
ei
Tráfi
ku U
man
u, n
o LK
VD b
a ofi
siál
feto
no
man
e PN
TL
CFP,
no u
nida
de
no d
epar
tem
entu
re
leva
nte
selu
k ta
n (p
resi
za k
onfir
ma)
SEII,
UN
Wom
en,
TLPD
P, Re
de F
eto,
JS
MP,
ADTL
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
x
1.2.
5.2.
Dez
envo
lve
no im
plem
enta
kam
paña
in
form
asau
n ko
na-b
a pa
rtis
ipas
aun
feto
iha
PNTL
, Igu
alda
de Jé
neru
, Asé
diu
Seks
uál,
FPS,
Tr
áfiku
Um
anu,
LKVD
sst..
Gab
inet
e Jé
neru
, un
idad
e m
edia
no
kom
unik
asua
n
UN
Wom
en, M
I, TL
PDP
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
x
1.2.
5.3.
Rea
liza
form
asau
n ko
na-b
a se
nsib
iliza
saun
jé
neru
no
saúd
e (in
klui
VIH
/Sid
a no
Sau
de
Repr
odut
iva)
ba
ofisi
ál fe
to n
o m
ane
PNTL
si
ra
Klín
ika
PNTL
U
ND
P, U
N W
omen
, SE
II, M
IN
asio
nál-
Mun
isíp
iu
Prio
ridad
ex
x
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 19
Impa
ktu
2:
Had
iak
liu ta
n si
tuas
aun
segu
rans
a ba
feto
no
man
e no
laba
rik fe
to n
o m
ane
sira
- iha
Tim
or-L
este
hod
i mor
is
ho h
akm
atek
Rezu
ltadu
2.1
: To
’o ti
nan
2022
, ase
gura
ona
kat
ak P
NTL
had
iak
liu o
na re
lasa
un h
o ko
mun
idad
e ne
’ebé
mak
PN
TL se
rbi b
a no
resp
eita
dire
itus u
man
us
Indi
kado
r: Pe
rsen
taje
n pú
blik
u de
han
kata
k PN
TL h
are
ba a
sunt
u jé
neru
bai
nhira
hal
o ni
a se
rvis
u Li
ña b
aze
2015
: Iha
tina
n 20
15 3
3% p
ublik
u ei
n je
rál n
e’eb
é in
volv
e on
a ih
a pe
skiz
a fia
r kat
ak P
NTL
inkl
usiv
u on
a ba
jéne
ru n
o se
nsiv
el o
na b
a ne
sesi
dade
feto
sira
nia
n. (T
he A
sia
Foun
datio
n, C
omm
unity
Pol
ice
Surv
ey, 2
015)
; Dad
us fo
un se
i hal
o la
nsam
entu
iha
2019
Alvu
202
2: Ih
a tin
an 2
022
45%
pub
liku
ein
jerá
l ne’
ebé
invo
lve
ona
iha
pesk
iza
fiar k
atak
PN
TL in
klus
ivu
ona
ba jé
neru
no
sens
ivel
ona
ba
nese
sida
de fe
to si
ra n
ian.
Indi
kado
r: Ku
rikul
um C
entr
u Fo
rmas
aun
Polís
ia in
klui
form
asau
n ap
rofo
ndid
u ko
na-b
a Ig
uald
ade
Jéne
ru, v
iolé
nsia
Baz
eia
ba Jé
neru
Lina
baz
e: Ih
a fo
rmas
aun
balu
n ko
na-b
a Ig
uald
ade
Jéne
ru, V
iole
nsia
Baz
eia
ba Jé
neru
, mai
be se
dauk
apr
ofun
didu
/kle
anAl
vu 2
022:
Inkl
ui o
na ih
a ku
rikul
um C
entr
u Fo
rmas
auan
Pol
ísia
Out
put/
Rezu
ltadu
kur
tu p
razu
2.1
.1:
Aseg
ura
dise
min
asau
n in
form
asau
n no
sens
biliz
asau
n pu
blik
u ko
na-b
a pa
pél n
o re
spon
sabi
lidad
e PN
TL.
Indi
kado
r: Pe
rsen
taje
n hu
si p
ostu
no
unid
ade
polís
ia si
ra n
e’eb
é ha
la’o
ona
sosi
aliz
asau
n ba
pap
él n
o re
spon
sabi
lidad
e PN
TL n
ian
Liña
baz
e 20
17: S
edau
k ih
a in
form
asau
n.Al
vu 2
022:
50%
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
2.1.
1.1.
Dis
emin
a in
form
asau
n ko
na-b
a si
nal/
aler
ta b
a ko
na-
ba v
iolé
nsia
, trá
fiku,
dro
gas,
HIV
/AID
S no
Tran
smis
aun
ba In
feks
aun
Seks
uál (
TIS)
ba
estu
dant
e si
ra n
o ko
mun
idad
e jé
ral i
nklu
i pes
oál i
mig
rasa
un n
o fr
onte
ira
ne’e
bé h
alao
ate
ndem
entu
no
kont
rola
fron
teira
, iha
po
nti k
ais s
ira, a
iropo
rtu
sira
, fro
nter
ia Te
rest
re.
UPF
, UEV
no
Gab
inet
e Jé
neru
U
NFP
A, U
ND
P, Pr
adet
, IO
MN
asio
nál-
Mun
isíp
iu
refe
r to
PAN
13
25 N
o.3.
1.1;
pr
iorid
ade
xx
x
2.1.
1.2.
Rea
liza
enko
ntru
regu
lar K
onse
llu P
olís
iam
entu
Ko
mun
itaria
nia
n ho
feto
no
man
e ih
a su
ku k
ada
fula
n ru
a, h
odi h
alo
disk
usau
n ko
na-b
a as
untu
liga
du h
o jé
neru
inkl
ui tr
áfiku
um
anu,
HIV
/SID
A, V
BJ n
o ss
t.
Polís
ia K
omun
itaria
, Ko
man
dant
e M
unis
ípiu
IOM
, Mer
ry
Stop
es, C
PSP,
UN
DP,
TLPD
P, U
NFP
A
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
pr
iorid
ade
xx
x
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 202220
Out
put/
Rezu
ltadu
kur
tu p
razu
2.1
.2:
PNTL
nia
kap
asid
ade
mak
hak
biit
ona
atu
aseg
ura
prov
izau
n pr
esta
saun
serb
isu
ne’e
bé se
nsív
el b
a jé
neru
, seg
uru,
ase
síve
l,
grat
uitu
no
resp
onsi
vu b
a ví
tima
viol
énsi
a ba
zeia
ba
jéne
ru. (
PAN
VBJ
rezu
ltadu
3.3
)
Indi
kado
r: Ez
isti
ona
prot
okol
u ko
na-b
a m
ante
in n
afat
in p
esóa
l UEv
nia
n ho
di a
tend
e ka
zu v
BJ h
o ef
etiv
uLi
ña b
aze
2017
: la
ezis
tiAl
vu 2
022:
Ezi
sti
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
2.1.
2.1.
Hal
o ad
voka
sia
no lo
bi b
a lid
eran
sa in
stitu
isau
n at
u el
eva
ka fo
rma
UEV
sai n
udar
dep
arta
men
tu k
etak
inkl
ui ih
a Le
i Org
ánik
a PN
TL, n
e’eb
é tu
tela
iha
dire
itam
ente
iha
Kom
andu
Jerá
l nia
oko
s
UEV
/SIK
N n
o G
abin
ete
Ases
oria
Ju
stis
a
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
x
2.1.
2.2.
Has
a’e
núm
eru
feto
iha
UEV
atu
forn
ese
asis
téns
ia d
iak
liu ta
n ba
víti
ma
tant
u fe
to n
o m
os m
ane,
laba
rik fe
to n
o la
barik
man
e.
Kom
ando
Jera
l no
Kom
ando
Mun
isíp
iu
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
Pe
soál
fe
min
ina
la
sufis
ient
e at
u at
ende
kaz
u VB
J; pr
iorid
ade
xx
xx
2.1.
2.3.
Est
abel
ese
no o
pera
sion
aliz
a fa
tin se
guru
iha
UEV
iha
nive
l nas
ioná
l no
kada
mun
isíp
iu h
o re
kurs
u m
ater
iál
adek
uadu
no
peso
ál n
e’eb
é fo
rmad
u.
UEV
/SIK
NTL
PDP
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
PA
N V
BJ -
pila
r 3
xx
xx
x
2.1.
2.4.
Dez
envo
lve
man
ual p
rátik
a id
a di
ak li
u ko
na-b
a je
re k
azu
VBJ s
ira n
o ha
lo fo
rmas
aun
ba U
EV n
o SI
KN to
mak
UEV
/SIK
NTL
PDP,
UN
W
omen
, UN
DP
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
PA
N V
BJ -
pila
r 3
xx
x
2.1.
2.5.
Hal
a’o
form
asau
n ba
pol
ísia
kon
a-ba
oin
sa re
spon
de
ba v
itim
a/so
brev
iven
te si
ra, d
alan
refe
rál,
tekn
íka
inve
stig
asau
n es
pesi
ál, p
roto
kolu
méd
iku
fore
nse,
no
NO
P es
pesí
fiku
sira
iha
UEV
UEV
/SIK
N, ,
CFP,
DPK
N, P
olis
ía
Kom
unitá
ria
TLPD
P, U
N
Wom
en, U
ND
P, CP
SP
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
PA
N V
BJ -
pila
r 3
xx
x
2.1.
2.6.
Dez
envo
lve
prot
okol
u ko
na-b
a ka
er m
etin
naf
atin
pes
oál
UEV
sira
ne’
ebé
xave
ba
bala
nsu
jéne
ruU
EV/S
IKN
, Gab
inet
e As
esor
ia Ju
rídik
uTL
PDP
Nas
ioná
lx
x
2.1.
2.7.
Pro
mov
e PN
TL fe
to b
a O
PS a
tu fo
rnes
e as
iste
nsia
ne’
ebé
diak
liu
ba fe
to n
o fo
insa
’e fe
to si
ra.
Dep
arta
men
tu
Polís
ia K
omun
itária
, RH
no
Gab
inet
e Jé
neru
MI
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
x
2.1.
2.8.
Org
aniz
a fo
rmas
aun
ba O
PS n
o Ko
nsel
lu P
olís
iam
entu
Ko
mun
itariu
(KPK
) kon
a-ba
NO
P O
PS n
o KP
K no
mos
ko
na-b
a re
zolu
saun
no
prev
ensa
un k
onfli
to h
o se
nsív
el b
a jé
neru
no
resp
onde
ba
kazu
VBJ
Gab
inet
e Jé
neru
, CF
P, Po
lísia
Ko
mun
itaria
UN
Wom
en,
CPSP
, Pro
gram
a Ap
oiu
Polís
ia
Kom
unita
ria
Polic
e
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
x
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 21
Rezu
ltadu
2.2
: To
’o ti
nan
2022
, ase
gura
ona
fasi
lidad
e no
koñ
esim
entu
ade
kuad
u ba
PN
TL fe
to n
o m
ane
atu
bele
forn
ese
aten
dim
entu
ba
kom
unid
ade
inkl
ui g
rupu
vul
nera
vel s
ira.
Indi
kado
r: N
úmer
o po
stu
polís
ia re
spon
sivu
ba
jéne
ru (h
o fa
tin h
ari’i
s sep
arad
u; sa
la k
etak
-ket
ak ss
te)
Liña
baz
e 20
17: s
ei k
onfir
ma
Alvu
202
2: se
i kon
firm
a
Out
put/
Rezu
ltadu
kur
tu p
razu
2.2
.1:
Aseg
ura
infr
a-es
trut
ura
sira
dis
poní
vel o
na a
tu re
spon
de b
a ne
sesi
dade
feto
no
man
e ih
a PN
TL a
tu h
ala’
o si
ra-n
ia k
na’a
r no
resp
onsa
bilid
ade
sira
.
Indi
kado
r: Pe
rsen
taje
n po
stu
polís
ia n
e’eb
é he
tan
ona
aval
iasa
un n
o re
kom
enda
saun
hod
i gar
ante
fasi
lidad
e ne
be se
nsiv
el b
a je
neru
Liña
baz
e: 0
– S
edau
kAl
vu 2
022:
50%
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
2.2.
1.1.
Kria
sala
ket
ak-k
etak
iha
post
u po
lísia
hot
u in
klui
es
kuad
ra b
a vi
tima
no su
spei
tu a
tu h
alo
keix
a ko
na-b
a ka
zu b
a po
lísia
.
UEV
/SIK
N, O
PS,
Gab
inte
Jéne
ru
no D
epar
tam
entu
Pl
anea
men
u
MI,
TLPD
PN
asio
nál-
Mun
isíp
iu
Liga
ho
PAN
VBJ
3.
3.2
xx
xx
2.2.
1.2.
Ase
gura
fatin
ijen
e (h
o bé
e no
sani
men
tu) b
a fe
to n
o m
ane
keta
k fu
nsio
na ih
a po
stu
polís
ia h
otu.
Dep
artm
antu
Pl
anea
men
u PN
TL,
Lojis
tiku
TLPD
P N
asio
nál-
Mun
isíp
iuPr
iorid
ade
atu
Fem
inin
a PN
TL
sent
e ko
nfor
tave
l ba
inhi
ra h
ala’
o si
ra n
ia k
na’a
r.
xx
x
2.2.
1.2.
Kria
dor
mitó
riu k
etak
-ket
ak b
a po
lísia
feto
no
man
e ih
a m
unis
ípiu
hot
u-ho
tu d
uran
te se
rbis
u tu
rnu-
kala
n.
Kom
ando
M
unis
ípiu
, G
abin
ete
Jéne
ru,
Plan
eam
entu
PN
TL
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
At
u PN
TL fe
to
sent
e ko
nfor
tave
l ba
inhi
ra h
ala’
o si
ra n
ia k
na’a
r iha
te
mpu
kal
an n
o te
mpu
Ale
rta.
xx
2.2.
1.3.
Forn
ese
dorm
itóriu
ket
ak b
a fe
to n
o m
ane
iha
Cent
ru
Form
asau
n Po
lísia
ba
feto
isin
-rua
dur
ante
form
asau
nKo
man
do
Mun
isíp
iu,
Gab
inet
e Jé
neru
, Pl
anea
men
ntu
PNTL
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
At
u PN
TL fe
to
sent
e ko
nfor
tave
l ba
inhi
ra h
ala’
o si
ra n
ia k
na’a
r iha
te
mpu
kal
an n
o te
mpu
Ale
rta.
x
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 202222
Out
put/
Rezu
ltadu
kur
tu p
razu
2.2
.2:
Aseg
ura
ases
u ba
fasi
lidad
e ba
PN
TL fe
to n
o m
ane
tuir
nese
sida
de se
rbis
u
Indi
kado
r: N
úmer
u ki
t ijie
ne fo
rnes
e ba
PN
TL ti
nan-
tinan
Li
ña b
aze:
TBC
Alvu
202
2: 6
00 (b
a fe
to P
NTL
hot
u)
Indi
kado
r: N
úmer
u U
Ev h
o as
esu
ba k
aret
a ne
’ebé
iha
alok
asau
n ko
mbu
stiv
el k
ada
fula
n ha
nesa
n un
idad
e op
eras
iona
l sel
uk”
Liña
baz
e: T
BCAl
vu 2
022:
13
mun
isíp
iu in
klui
RAE
OA
Ativ
idad
ePa
rser
u im
plem
enta
dor
Loka
lKo
men
táriu
Tina
n
inte
rnal
Exte
rnal
2018
2019
2020
2021
2022
2.2.
2.1.
Forn
ese
fasi
lidad
e tr
ansp
orte
(kar
eta)
no
kom
unik
asau
n ba
UEV
no
OPS
man
uten
saun
regu
lar n
o ko
mbu
stív
el
sufis
ient
e at
u at
ende
no
refe
re k
azu
viol
énsi
a ba
zeia
ba
jéne
ru h
o ef
etiv
u no
ade
kuad
u.
UEV
/SIK
N, L
ojÍs
tiku
Dep
arta
men
tu
Plan
eam
entu
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
x
2.2.
2.2.
Forn
ese
mot
oriz
ada
ba P
NTL
hot
u, li
u-liu
ba
min
imu
15%
feto
sira
ho
mar
ka “
mot
or b
ebek
” ho
di fa
silit
a PN
TL fe
to si
ra n
ia se
rbis
u at
endi
men
tu b
a vi
tima
VBJ h
o di
ak.
LogÍ
stik
u no
D
epar
tam
antu
Pl
anea
men
tu
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
x
2.2.
2.3.
Est
abel
ese
no a
segu
ra fu
nsio
nam
entu
klín
ikas
saúd
e po
lísia
iha
mun
isíp
iu h
otu,
ho
peso
ál a
deku
adu.
D
epar
tam
entu
Pl
anea
men
tu n
o kl
ínik
a PN
TL
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
x
2.2.
2.4.
Forn
ese
kom
puta
dor s
ira, m
ákin
a m
ulti-
funs
aun
ho
foto
kóp
ia, e
mpr
isor
a no
tint
a ba
est
asau
n po
lísia
hot
u ih
a Ti
mor
-Les
te h
odi a
tend
e no
rezi
stu
kazu
VBJ
.
Apro
vizi
onam
entu
PN
TLN
asio
nál-
Mun
isíp
iu
xx
xx
x
2.2.
2.5.
Forn
ese
Fard
amen
tu n
o as
esor
ia b
a PN
TL F
emin
ina.
Kom
ando
Jera
l, D
epar
tam
entu
Pl
anea
men
tu
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
xx
2.2.
2.6.
Forn
ese
kit i
jieni
ku b
a fe
to n
o m
ane
PNTL
hot
u (e
.g k
it m
enst
ruas
aun,
kit
krem
e fe
to n
o m
ane,
nss
t)Ko
man
do Je
ral,
Dep
arta
men
tu
Plan
eam
entu
MI
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
xx
2.2.
2.7.
Hal
o Es
tudu
via
bilid
ade
no p
ilotu
ba
deze
nvol
vim
entu
cr
esce
.U
EV/S
IKN
, Loj
ístik
u D
epar
tam
entu
Pl
anea
men
tu
MI
Nas
ioná
l-M
unis
ípiu
x
xx
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 23
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 202224
ANNEX A: DEZENVOLVIMENTU ESTRATÉJIA JÉNERU PNTL
Entre fulan Maiu-Dezembru 2014 no Marsu 2015, Gabinete Jéneru PNTL, ho asistensia tékniku husi UN Women, hala’o ona auto-avaliasaun instituisional jéneru ne’ebé involve respondente PNTL sira hamutuk nain 396, (feto nain 180 no mane nain 216), inklui komandante sira no reprezentante komunidade iha munisípiu. Avaliasaun ne’e halao liu-husi diskusaun grupu fokus (DGF) hamutuk 36 iha nivel munisípiu. Partisipante sira ba diskusaun ne’e kompostu husi PNTL hamutuk ema nain 269 iha munisípiu 12 (feto nain 139 no mane nain 130) no membrus komunidade hamutuk nain 127 (feto nain 41 no mane nain 86). Alénde diskusaun grupu, iha mos intrevista individuál ho respondente sira hamutuk nain 28, inklui Komandante PNTL munispiu sira no ofisiál PNTL feto no mane relevante.
Avaliasaun ne’e halo revizaun ba polítika no prátikas instituisional sira kona-ba:
1. Efetividade dezenpeñu 2. Asesu ba atendimentus 3. Lei, polítika sira no planeamentu 4. Pesoál 5. Kultura instituisional
Husi elementus hirak ne’e, identifika ona asuntus prinsipál lima atu responde ba. Asuntus hirak ne’e mak:
1. Imbalansu reprezentasaun jéneru iha rekrutamentu PNTL;
2. Integrasaun jéneru iha edukasaun no formasaun;
3. Inbalansu jéneru iha promosaun;4. Imbalansu jéneru iha pozisaun autoridade no
foti desizaun; 5. Asédiu seksuál iha fatin serbisu.
Iha Marsu 2015, rezultadu hirak ne’e hetan validasaun husi ofisiál PNTL sira; reprezentante hamutuk nain 143 (maioria feto no mane nain 13 deit) mai husi munisípiu 13 husi unidade no divisa oin-oin tuir sorumutuk iha Delta Nova no konsege hamosu
rekomendasaun balun inklui estabelesimentu estrutura ba Asosiasaun Femenina PNTL.
Nune’e mos iha tinan 2016, liu-husi Sorumutuk ba Orsamentu Responsivu Jéneru, ofisiál PNTL sira identifika ona bareira lubuk ida ba promosaun igualdade jéneru iha instituisaun PNTL. Bareira hirak ne’e mak hanesan: (1) menus oportunidade formasaun, (2) difisil atu implementa kuota 15% ba involvimentu feto iha rekrutamentu PNTL iha instituisaun nia laran, (3) presiza hadia sistema ba dadus, (4) menus rekursus iha unidade relevantes atu implementa kompromisu jéneru ne’ebé governu Timor-Leste adopta liga ho papel no responsablidade PNTL mak hanesan Planu Asaun Nasionál ba Violénsia Bazeia ba Jéneru (PAN VBJ), PAN 1325, no PAN Kontra Tráfiku Umanu. Relatóriu husi Programa Dezenvolvimentu Polísia (TLPDP) ho data 6/15/2016 reforsa mos asuntu sira ne’ebé mensiona iha leten hodi subliña ba importansia atu fornese oportunidade igual ba polísia feto sira iha aspeitu hotu.
Estratéjia jéneru ne’e dezenvolve husi Gabinete Jéneru no apoiu tékniku UN Women liu-husi apoiu finanseiru husi governu Austrália no Japaun. Informasaun balun mai husi relatóriu hirak ne’ebé bazeia ba PAN 1325 ne’ebé lidera husi Ministériu Interior no planu estratéjiku PNTL ba periodu 2014-2018 nian. Nune’e mós, Programa Dezenvolvimentu Polísia Timor-Leste (TLPDP) kontribui ba dezenvolvimentu Estratéjia Jéneru ho informasaun husi relatóriu ne’ebé publika iha tinan 2016, hodi fo énfaze ba importánsia atu fornese oportunidade sira hanesan ba polísia feto ho mane sira iha aspetu hotu.
Planu Estratéjia Jéneru mós aliña ho PAN RKSNU 1325 kona-ba Feto, Paz no Seguransa, Planu Asaun Nasionál – Violénsia Bazeia ba Jéneru (PAN VBJ) no planu estratéjiku PNTL ba 2014-2018. Rezultadu dezenvolvimentu Estratéjia Jéneru aprezenta no hetan hanoin balun iha konferénsia PNTL femenina iha Marsu 2018, no ikus liu hetan aprovasaun husi Komandante Jerál PNTL no lansa iha fulan Agostu 2018.
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 25
ANNEX B: SITUASAUN JÉNERU IHA PNTL
9 https://www.pntl.tl/news/10 Dadus husi Novembru 2017 husi Rekursus Humanus PNTL
1. Promosaun, Rekrutamentu no Reprezentasaun feto iha PNTL
PNTL, tuir nia Estratéjia 2014-2018, atu iha pesoál hamutuk 4,800 to’o tinan 2018. Bazeia ba estátistika aktual husi Rekursu Umanu PNTL nian iha tinan 2017, pesoál iha instituisaun ne’e hamutuk 4,009 ne’ebé kompostu husi mane nain 3,391 (85%) no feto nain 622 (15%). Númeru ne’e aloka ba munisípiu s 13, inklui Kuartel Jerál, Sentru Formasaun PNTL, Serbisu de Migrasaun Unidade Patrullamento Fronteira (UPF), Unidade Espesial Polísia (UEP) no Unidade Polísia Marítima (UPM).
Iha 2017, feto nia reprezentasaun iha PNTL mak 15.4% (nain 617) númeru ida ne’ebé aas iha rejiaun Asiatiku relasiona ho partisipasaun feto iha instituisaun seguransa. Dezafiu ida ne’ebé infrenta durante prosesu rekrutamentu mak maioria kandidatu feto sira failla iha teste fíziku, ho ida ne’e labele kontinua ba etapa teste sira seluk (Sentru Formasaun Polísia 2016). Iha graduasaun ikus ba PNTL (Agostu 2016- Agostu 2017), husi total graduadu sira, feto reprezenta menus husi 3%.9 Dezde husi tinan 2010, númeru feto PNTL hahu tun husi 18% tun ba 15% deit.
Maioria feto PNTL hetan bareiras atu hetan promosaun ho razaun:
• Apoiu husi familia no komunidade menus no inbalansu entre responsabilidade uma laran nian ne’ebé fo servisu barak liu ba feto.
• Iha kazu balu, sira la simu promosaun ida ba pozisaun aas tamba sira la iha suporta husi membru familia (laen) ou inan-aman sira atu muda ba munisípiu seluk wainhira presiza.
• Pesoál feto mos rejeita atu simu pozisaun aas liu tamba sira sente kna’ar refere sei aumenta tan todan ba sira atu halo balansu tempu ne’ebé persiza entre responsabilidade uma laran no tempu ba serbisu PNTL nian.
Polísia feto sira hetan direitu atu foti lisensa maternidade durante loron 65. Tuir ofisiál PNTL feto sira katak lisensa maternidade durante fulan rua badak liu, nune’e sira rekomenda ba instituisaun PNTL atu aumenta sira-nia lisensa to’o loron 95. Iha razaun katak ofisiál feto sira ne’ebé foti ona lisensa maternidade, laiha direitu no la hetan oportunidade atu foti lisensa anuál. Atu rezolve dezafiu hirak ne’e, PNTL iha kompromisu atu asegura oportunidade sira igual iha promosaun ba ofisiál PNTL feto no mane sira no asegura katak komunidade suporta promosaun direitu feto sira nian ba posizaun sira aas liu.
Balansu entre feto no mane iha Pozisaun no Autóridade no Foti Desizaun
Iha polísia feto hamutuk nain 62210 ne’ebé lista ona iha deviza hotu. Realidade hatudu klaru katak ofisial mane sira mak domina iha divizaun hotu iha PNTL laran, hahu husi nivel aas liu komisáriu to’o nivel ki’ik liu ba ajente, inklui sira iha nivel foti desizaun. Iha estrutura institusional PNTL nian, menus ofisiál feto sira iha pozisaun xave sira, hanesan nivel Konsellu Superior, tamba ne’e dala barak asuntu jéneru la hetan apoiu maximu husi superior sira ne’ebé dominante husi mane. Nudar konsekuensia, superior sira la dun responde ba nesesidades PNTL feto sira nian. Menus feto sira nia envolvimentu iha nivel autóridade aas liu mak afeita ba prosesu foti desizaun kona-ba polítika planeamentu no dezenvolvimentu estratéjia.
©2018 UN Women/Felix Maia
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 202226
Diviza Feto % Feto Mane % mane Total
Commisario 0 0 3 100% 3
Superintendente Xefe 0 0 10 100% 10
Superintendente 2 10% 18 90% 20
Superintendente Assistente 1 4% 24 96% 25
Inspetor Xefe 5 7% 67 93% 72
Inspetor 17 12% 121 88% 138
Inspetor Assistente 9 12% 67 88% 76
Sargente Xefe 30 16% 162 84% 192
1* Sarjente 35 17% 171 83% 206
Sarjente 122 18% 556 82% 678
Ajente Xefe 325 22% 1174 78% 1499
Ajente Principal 7 9% 69 91% 76
Ajente 64 6% 949 94% 1013
TOTAL 617 15.4% 3391 84.6% 4009
Dadus PNTL Novembru2017
11 http://www.mj.gov.tl/jornal/?q=node/251712 Census Uma-Kain no Populasaun 2015 rejistu katak mane 7,569 entre tinan 20-24 mak kaben nain husi total 52,336; kompara ho feto 19,369 ho tinan 20-24 husi total
53,857
2. Lei, polítika no prosedimentu PNTL ne’ebé refleta perspetiva igualdade jéneru
Planu Estratéjiku PNTL ba tinan 2014-2018 foka ba objetivu estratéjiku lima iha area prinsipal rua. Parte primeiru mak atu reforma no dezenvolve instituisaun. Ida ne’e kobre serbisu inportante sira hanesan: revé direitu no benefísiu iha rejime salarial tuir Dekreto-Lei nú. 10/2009, 18 Fevereiru 2009; revé rejimi promosaun tuir Dekreto Lei nú. 16/2009, 18 Marsu 2009; no implementasaun kódigu konduta PNTL atu hasa’e pesoál no instituisaun sira nia dignidade, nomos hodi respeitu direitus umanus. Parte segundu mak konsolida seguransa ba orden públika no komunidade. Ida ne’e hare ba hadiak polísia nia funsionamentu, hodi fortalese polísia komunitáriu – aprosimasaun orientada ba sidadaun enj erál nia protesaun, liu-liu ema sira ne’ebé vulnerável liu, hanesan labarik, foinsa’e, ferik no katuas, ema ho difisiensia, ema ho identidade jéneru ka orientasaun seksuál Lesbika, Gay, Biseksuál, Transjéneru ka Interseksu (LGBTI) no vítima husI abuzu sira. Nune’e mos, implementasaun lei no regulamentu internu ne’ebé ladun forte, fo impaktu ba kazu violénsia bazeia ba jéneru (VBJ) iha servisu fatin hanesan kazu asédiu seksuál, nsst.
Enkuadramentu legál
Tuir CEDAW no Konstitusaun RDTL, instituisaun Governu nian la bele halo diskriminasaun entre mane no feto. Prosesu rekrutamentu, iha artigu 16 nia okos husi Dimploma Ministerial 2/2011 rekere kandidatu sira ba ajente sira atu hatama ba exame fiziku. Kandidatu sei la pasa ezame mediku karik nia “isin-rua iha tempu ba prosesu admisaun ka tempu saida deit to’o kursu komesa ba treiamentu ajente sira”(artigu 16, n.3. al. c). 11
Estrutura legál mos rekere kandidatu sira ho estadu klosan iha tempu rekrutamentu. Feto sira iha probabelmente as liu dala rua atu kaben entre idade 20-24 duke mane sira12, ne’ebé hamenus sira nia posibilidade atu kualifika ba kritériu rekrutamentu.
Asédiu seksuál iha fatin serbisu
La iha regulamentu interna ba violénsia seksuál, asédiu seksuál no poligamia iha instituisaun PNTL. Pesoál PNTL barak mak sedauk hetan treinamentu kona-ba violénsia bazeia ba jéneru. Iha survei ne’ebé UN Women halao iha Marsu 2018, ofisiál PNTL feto nain 53 entre 77 ofisial PNTL hatete katak sira sente asédiu seksuál mak problema ida iha instituisaun laran ne’ebé presiza foti medidas no asaun ne’ebé sériu. PNTL menus fasilidades adekuada, izemplu toilet/sintina ketak no kuartu troka ba mane no feto sira, la iha kuartu ketak ba serbisu troka malu kalan nian ba ofisial mane no feto sira.
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 2022 27
3. PNTL nia relasaun diak ho komunidade no respeita direitus umanus
Persepsaun Públiku kona-ba relasaun PNTL ho komunidade
Opiniaun públiku nian kona ba polísia komunidade diak ona hahu husi tinan 2006 nia laran, maibe iha asesu dezigual entre feto no mane ba PNTL ne’ebé ezisti. Iha tinan 2005 ‘vitima sira ne’ebé buka polisia 1nia asistensia relata kontinuasaun profesionalismu nivel aas husi PNTL wainhira kaer sira nia kazu’. Maibe, keixa feto sira nian hetan atendimentu ho ladun respeitu iha nivel ne’ebé aas liu mane nia keixa, hanesan informa husi Survei Polisia Komunidade nian. Husi survei hanesan mos, ‘enkuantu kuaze ofisiál polísia nain tolu husi nain haat (73%) fiar katak sira halao servisu ho maneira ida ne’ebé inklusivu ba jéneru, ituan husi lider komunitaria sorin balu (46%) no nain ida deit husi respondente jerál públiku nain tolu (33%) fiar katak PNTL sira inklusivu no sensitivu ba jéneru ba feto sira nia presija.13
Tuir informasuan simu iha Grupu Diskusaun Fokus, dala barak iha feto mak esperiénsia violénsia maibe tauk atu koalia sai no lahatene atu ba hato’o keixa iha ne’ebé. Komunidade sira hare katak laiha polísia feto iha sira nia aldeia. Dadus husi Ofisial Polísia Suku (OPS) ida ne’e hatudu katak importante tebes feto nia prezensa iha operasaun sira.
Komunidade mos esperiénsia falta asesu ba serbisu no informasaun, liu-liu iha area rurál ka area izoladu. Problema prinsipál ida mak distánsia husi komunidade nia hela fatin to’o iha postu polísia mak dook. Iha fatin balun, iha fasilidade maibe feto sira nia motivasaun atu asesu mak ladun iha korajen tamba tauk karik bele mosu divorsiu ka fahe-malu husi laen-kaben ka parseiru. Razaun seluk mak kazu balun lahetan notifikasaun tamba laiha polísia iha fatin. Nudar ninia konsekuensia balun mak komunidade ladun iha motivasaun atu dezempeña ninia papél no responsabilidade atu denunsia kualker kazu ka konduta aat/hahalok la diak ne’ebé komete husi polísia.
Polísia Komunitária
Ezizénsia tebes atu iha OPS Feminina ninia prezensa iha aldeia no suku. Tuir auto-avaliasaun PNTL 2016 katak importante tebes OPS feto sira nia prezensa atu fo asisténsia ba feto sira, liu-liu feto sira iha area rural ne’ebé sofre violénsia doméstika. PNTL adopta ona modelu foun parseria ho naran Konsellu
13 The Asia Foundation, A Survey of Community-Police Perceptions in Timor-Leste 2015
Polísiamentu Komunitária (KPK) ne’ebé kompostu husi membru konsellu suku, OPS, no reprezentante sira seluk husi sosiedade sivil hanesan Igreja no ONG sira ne’ebé servisu iha área respetivu. Papel prinsipál sira Konsellu Polísiamentu Komunitária nian mak atu hatuun krimi, mantén orden públiku, sorumutu kada fulan ho suku sira no hadiak kualidade komunidade nia oris diakr.
Presiza hadia OPS nia asesu ba formasaun liu liu foka ba kompreensaun kona-ba Kódigu Penal, VBJ, primeira intervesaun no prinsipiu aplikasaun intervensaun forsa iha krimi ho sensível ba jéneru.
4. PNTL nia akontabilidade relasiona ho kompromisu nasionál jéneru
PNTL halo ona esforsu oi-oin ona hodi asegura promosaun igualdade jéneru iha instituisaun PNTL nia laran hodi implementa kompromisu nasionál jéneru ne’ebé kabe ba instituisaun ninia papel no responsabilidade inklui implementasaun Lei Kontra Violénsia Doméstika, Planu Asaun Nasionál (PAN) ba Violénsia Bazeia ba Jéneru no PAN 1325. Atu implementa kompromisu jéneru hirak ne’e, instituisaun PNTL presiza reforsa kapasitasaun ba membru feto no mane PNTL sira liu-husi realizasaun formasaun oi-oin.
Jéneru iha Edukasaun no Formasaun
Formasaun oin-oin no oportunidades edukasaun fornese ona ba pesoál feto no mane PNTL hotu. Ida ne’e inklui formasaun iha Diploma, Sertifikadu III no Sertifikadu IV, iha áreas lideransa no formasaun jestaun, jestaun investigasaun, direitus umanu, jéneru no seluk tan. Formasaun hirak ne’ebé mensiona iha leten sei limitadu ba ofisiais ho diviza boot (ezemplu serjentu xefi ba leten). Formasaun hirak ne’e mos fornese husi parte sira interesada lokal no internasionál sira kona-ba violensía bazeia ba jéneru, planeamentu familiar nsst. Departamentu Justisa mos hala’o ona formasaun kona-ba jestaun ba membru feto no mane PNTL hotu. Maske nune’e, dezafiu no faltas sira sei kontinua eziste iha instituisaun PNTL ba implementasaun kompromisu nasionál jéneru ho diak. Tuir avalisauan jéneru iha PNTL, oportunidades ba ofisial PNTL femenina atu partisipa iha atividade sira ba dezenvolvimentu kapasidade inklui vizita estudu ba rai liur mak menus. Liu tan ida ne’e, maioria treinamentu ne’ebé oferese ba ofisial nivel alto sira, ne’ebé maka 90% maka mane, ida ne’e diskriminasaun indireta ba
ESTRATÉJIA JÉNERU Polícia Nacional De Timor-Leste Ba 2018 – 202228
feto sira. Nomos formasaun sira mak foka deit iha nível nasionál no munisípiu, nune’e ladun involve membru feto no mane PNTL iha nível postu-administratisaun sira.
Dezafius sira seluk ne’ebé identifika ona husi PNTL feto sira kona-ba kapasitasaun mak hanesan falta abilidade iha investigasaun no dezenvolve baze de dadus kazu sira inklui kazu violénsia bazeia ba jéneru. Alénde abilidade iha kestaun jéneru, ne’ebé limita sira nia efisiénsia iha serbisu mak hanesan: menus kuñesimentu iha lori kareta; língua (Portugés no Inglés; komputador; nani tasi; koalia iha públiku; no selu-seluk tan. Nune’e mos, pesoál mane no feto sira menus kuiñesementu kona-ba planeamentu familiar no HIV/SIDA, nomos menus pesoál saúde PNTL atu atende PNTL iha sira-nia nesesidades ba tratamentu saúde.
Nune’e mos falta finansiamentu alokadu ba implementasaun kompromisu nasionál jéneru. Mais iha tinan 2017, PNTL aloka orsamentu USD 28,000 ba implementasaun Estratéjia Jéneru. Ida ne’e hanesan alkansa ba mudansa.
Atu elimina disparidades jéneru hirak ne’e, PNTL iha kompromisu atu asegura asesu igual ba oportunidade formasaun sira no edukasaun ba PNTL feto sira iha nivel hotu hodi aumenta reprezentasaun iha promosaun no retensaun.
5. Fasilidade ba PNTL feto no mane nia atendimentu ba grupu vulneravel sira no komunidade
Infra-estrutura no ekipamentus
Durante avaliasaun jéneru, pesoál PNTL sira hato’o preokupasaun kona-ba falta infra-estrutura no ekipamentu atu apoia sira nia servisu loro-loron. Laiha dadus kona-ba eskuadra sira iha Timor-Leste, númeru sentro detensaun ba feto no mane, labarik feto no labarik mane mak disponível. Falta transporte hanesan kareta ba UEV atu atende ema vulnerável sira, laiha kartaun identifikasaun no motorizada uituan deit mak fornese ba polísia feto sira. Dala ruma, laiha mos kombustivel /mina no manutensaun regular ba kareta no motorizada sira.
Postu polísia balun falta espasu ketak atu atende
vítima sira. UEV Oecusse afirma katak vítima sira
disposta atu hela iha eskuadra polísia nian, maibe
la iha instalasaun no alimentasaun ba vítima sira.
Dezafiu hirak ne’e mak hapara koordenasaun entre
pesoál UEV ho unidade sira seluk no vítima sira.
Infra-estrutura mos liga ba nesesidade fasilidade
saúde no fasilidade sira seluk ba PNTL nia nesesidade
sira. Respondente sira levanta kestaun kona-ba falta
fasilidade ba check-up médiku regular ba pesoál
sira, liu-liu ba polísia feto sira iha saúde reprodutiva.
Nune’e mos, laiha sintina ketak-ketak ba mane no
feto, no laiha kuartu propriu ba polísia feto atu troka,
no iha area balun polísia feto sira halao serbisu kalan
maibe laiha espasu ba sira atu deskansa.
Ekipamentu importante seluk ne’ebé levanta
durante avaliasaun mak kona-ba uniforme ba
polísia sira. Barak mak levanta preokupasaun kona-
ba importánsia atu iha fornesimentu uniforme
adekuadu ba feto PNTL sira ne’ebé mak grávida.
Tamba uniforme polísia mak área importante ida
entre área sira seluk mensiona iha Planu Estrátejiku
PNTL nian.
Kestaun importante seluk ne’ebé levanta no halo
diskusaun durante avalisaun jéneru mak kriasaun
cresce ba kuidadus infantil PNTL nia oan sira. Gabinete
Jéneru PNTL halo advokasia ba importánsia atu iha
cresce ba kuidadu infantil iha PNTL atu fasilita polísia
feto sira konsentra iha sira nia servisu, no iha tempu
hanesan distánsia mak besik atu bele kontrola sira
nia oan-sira. Kestaun estabelesimentu cresce ne’e
mos inklui tiha ona iha planu asaun anual Gabinete
Jéneru nian ba tinan 2015, maibe laiha orsamentu
ida mak aprovadu atu aloka ba nesesidade espesífika
sira inklui kestaun refere.
Top Related